Ako skĺbiť rodinu a poriadok

Tento článok je predovšetkým pre tie z nás, ktoré majú doma rady čisto, aj keď sem-tam sa nájde nejaké to smietko. Aj keď niekto môže tvrdiť, že radšej bude mať doma neporiadok a spokojné dieťa, u mňa to nejako nesedí. Mať doma neporiadok znamená u mňa - byť nervózna z toho, čo ma všetko čaká, keď to budem musieť potom upratať naraz.

Prvé tri mesiace s dcérou boli krušné už kvôli dojčeniu a celkovo spolunažívaniu. Po čase, keď sme našli spoločnú cestu, som vždy, keď dcéra zaspala, sedela buď v obývačke, pozerala telku, aby som ju náhodou nezobudila nejakým šramotením, a čakala, kým sa zobudí, prípadne som spala s ňou. Lenže ma to tak trochu štvalo, nič som za ten deň nestihla, lebo som väčšinu času venovala čakaniu na to, kedy bude dcéra hore a ja sa jej budem venovať buď chovaním, rozprávaním sa s ňou a následným uspávaním, niekedy aj dvojhodinovým na lopte (vďakabohu, že je to už preč). Od Magdiných 6 mesiacov upratujeme spolu. Miluje zvuk vysávača, takže ja v pokoji vysávam a Magda sa na hracej deke vyčíňa od radosti. Pri utieraní prachu spievam, robím somariny, čo sa dcére tiež páči, koľkokrát pri tom aj posilňujem - určite to pozná každá mamka, kým človek napustí vedierko, už letí k prckovi, aby ho pochovala, prípadne mu dala napiť, zase späť k vedru, ťahať ho do obývačky, hybaj späť k dieťatku a tak stále dokola, že z utierania prachu na pol hodinky je dvojhodinový maratón so studenou vodou vo vedre. Ale misia splnená! Upratovať sa dá aj s dieťatkom a kto hovorí, že nie, ten to azda neskúsil :D