Moje etapy rodičovského sebavzdelávania

Počas tehotenstva mi okrem Velké knihy o matce a dítěti nenapadlo čítať nič iné, ale po druhých narodeninách mojej prvej dcéry som sa začala zaujímať o výchovu a rôzne prístupy k nej. Prihlásila som sa na kurz efektívneho rodičovstva a naučila som sa lepšie zvládať stres, odnaučila som sa dieťa biť a pochopila som napríklad, prečo sa dieťa vzteká a ako situáciu najlepšie a najrýchlejšie vyriešiť.

Uplynuli ďalšie 2 roky, do rodiny pribudol syn a zase som pocítila potrebu dozvedieť sa o výchove niečo nové. Kniha Koncept kontinua ma utvrdila v tom, že je správne dieťa nenechávať vyplakať, že je správne dieťa nosiť a že ho tým človek nerozmaznáva, ba naopak.

Veľmi prínosná, najmä vzhľadom na rodinný rozpočet, bola knižka Líny rodič. Prečítala som si, že dieťa je najšťastnejšie v prírode, s palicou v ruke a že naozaj nie je potrebné míňať horentné sumy za časté návštevy zábavných centier.

Trochu nadstavbová knižka je Summerhill, o škole v Anglicku, kam deti chodia dobrovoľne, vyberajú si predmety, ktoré ich zaujímajú, a medzi žiakmi a učiteľmi je rovnoprávnosť aj pri hlasovaní o chode školy.

Najväčší vplyv na mňa mala knižka Vychováváme děti a rosteme s nimi. Predstavuje ucelený koncept výchovy, kde nedominuje ani rodič, ani dieťa a namiesto mentorovania, ovládania a manipulácie sa s dieťaťom zaobchádza s úctou a rešpektom. Vysvetľuje, prečo tresty vo výchove nefungujú, a umožnila mi, aby som porozumela deťom a ich potrebám. Našla som tu odpovede na svoje otázky a vymazala som zo života podmienenú lásku.

Samozrejme som čítala aj knižky venujúce sa súrodeneckej tematike – Pozitivní výchova sourozenců v rodině a Sourozenci bez rivality.

Ďalšou knihou bola kniha Respektovat a být respektován, ktorá však bola na môj vkus napísaná zbytočne zložito.

Asi jediná knižka, ktorá mi nič nepriniesla, bol Malý tyran, je na mňa málo liberálny ;o)

Nakoniec nesmiem zabudnúť na Nevýchovu, ktorá je takou českou variáciou výchovy, veľa vychádza z učenia Naomi Aldort, navyše prináša návod, ako sa s deťmi na všetkom dohodnúť a brať ich ako rovnocenných partnerov.

Výpočet je obsiahly, ale kníh o výchove nie je nikdy dosť, takže ďalšou knihou na mojom nočnom stolíku je Tvoje dítě jako šance pro tebe.

Ak som niekoho knihami inšpirovala, som rada a tým, ktorí dokážu vychovávať aj bez teoretickej prípravy, závidím a gratulujem ;o)