My shit story

Pozri, naozaj mám rada prírodu a osud našej matičky Zeme mi naozaj nie je ľahostajný. Snažím sa, naozaj sa snažím. Doma triedime odpad, na nákup chodím so sieťovkou (a šialene sa celou cestu do obchodu sama sebe chechtám, že vyzerám ako zo Ženy za pultem. Verím, že moje okolie si to však nemyslí a skôr predpokladá, že som na priepustke z Černovic) a recyklujem všetko, čo sa dá recyklovať.

Je teda jasné, že som v prvom tehotenstve začala riešiť látkovú výbavu pre bábätko, pretože som bola presvedčená, že tou hordou papierových plienok musím spôsobiť svetovú ekologickú apokalypsu a Greenways mi už nikdy v živote neponúknu letáčik na ulici.

Začalo sa tvrdé štúdium. Vrchné nohavičky, separačky, Pop-in, pull-in, ajáneviemčoešte-in. „Prosím ťa, ty s tým narobíš, ja som ti normálne dávala klasické biele plienky, na to pakličku (sliezsky výraz pre vrchné nohavičky, pozn. autora) a zaviazala špagátom.“ Ehm, keby moja veľmi praktická a šetrná mama vedela, že namiesto špagátu sa používa snap spona, ktorá stojí skoro viac ako klasická plienka s pakličkou dokopy, asi by ju trafil šľak.

A potom sa nám narodila. Krásna, guľatučká, ružovučká, eňoňuňo (však to poznáte). Jednoducho také maličké šteniatko, ťuťuňuňu. Lenže to, čo z nej liezlo, to nebolo ako od šteniatka. To nebolo ani od malého psíka. Vlastne ani od väčšieho psíka. S manželom sme v pôrodnici bezradne stáli nad prebaľovacím pultom a nechápali sme. Preboha, prečo to naše dieťa robí potrebu ako BERNARDÍN?

Doma sa to vôbec nezlepšilo. Spokojné dieťatko vylučovalo ako o dušu a my sme to nestíhali. Práčka nestíhala. Sušička nestíhala. Tie škvrny nejdú dostať von! Hovienka boli všade. Na jej ručičkách. Na chrbte. Na kolotoči nad prebaľovacím pultom. V mojich vlasoch. Za nechtami. S doktorkou sme riešili hovienka. S priateľmi sme riešili hovienka. Poštárka nám udeľovala rady. Predavačka v obchode nám udeľovala rady. Kuriér PPL sa nechal preložiť do iného rajónu. Susedka prestala chodiť výťahom. Situácia bola vážna.

A dosť! Matka Zem, odpusť mi, ty vieš najlepšie, ako veľmi som sa snažila. Naozaj veľmi. Manžela som poslala na misiu, z ktorej sa vrátil s plnou náručou balíkov plienok. Vrhla som sa na ne ako hladná šelma na korisť a vášnivo som zaborila nos do Pampersiek. Tie však vďaka svojmu strašnému zápachu putovali hneď o dom ďalej, ale ostatné značky ma pomerne uspokojili. Odľahlo nám. Získala som pre seba viac času a začala som riešiť aj iné témy. Susedka zase začala chodiť výťahom.

Po narodení druhého potomka som bola relatívne v pokoji. Najväčšou starosťou okolo vyprázdňovania nášho druhého bábätka bolo strážiť, kde sú plienky práve v akcii. Lenže jedného krásneho dňa prestal náš miláčik do plienky kakať. Krútila sa, pobrekávala a ja som vedela, že je to zase tu. Hovná. Začali sme to riešiť. Masáže, vankúšiky, bylinkové gély, šťavičky, rúrka. Susedka opäť prestala chodiť výťahom. Prestala nám chodiť pošta.

Keď som už nevedela, ako ďalej, raz v noci som schmatla dieťa, postavila sa s ním nad umývadlo v kúpeľni, pritiahla nožičky a......UŽ TO ŠLO! A to bol len začiatok. Podozrievam, že naša lady podpísala zmluvu s Greenways, pretože sa rozhodla, že veľkú potrebu do plienok jednoducho robiť nebude. A tak som noc čo noc postávala v kúpeľni, napoly spiaca, v pokrčenej nočnej košeli, mastné vlasy v drdole, a čakala, kým sa naše drahé bábätko vykaká. Neviem, akú má úchylku, ale kakala zásadne nikde inde než v tej prekliatej kúpeľni v odraze pološialenej matky v zrkadle.

Prekvapivo sa moje historky o hovienkami upchatom umývadle stali spoločensky žiaducimi. Susedka opäť začala chodiť výťahom a počas cesty radostne pišťala „óóóó, to nie je možné, polročné dieťa nekaká do plienok!“. Bezplienkové matky obdivne hvízdali a chceli, aby som prednášala na ich seminári. Čože? Ja mám o tých hovienkach ešte aj prednášať?

Teraz sa už tomu obdobiu iba smejem. Nejaký ten piatok už plienky v akcii riešiť nemusím a len občas chodím zamávať pánovi Hovienkovi do záchoda, pretože dcéra by mi neodpustila, že sa spláchol bez rozlúčenia. Susedka opäť prestala chodiť výťahom. Tentoraz má však iný dôvod – chce schudnúť.