Miminka v rovnováze – nosenie podľa poznatkov fyzioterapie

Pýtate sa ma, prečo vydávam Miminka v rovnováze (Babys im Gleichgewicht) od autoriek u nás celkom neznámych. Prečo som nevybrala knihu od inej, populárnejšej autorky. Dôvody sú tri:

• spoluautorka Birgit je fyzioterapeutka a navyše ju poznám osobne
• kniha je na základe dlhoročných skúseností prepracovaná, dôkladne sa venuje vplyvu nosenia na chrbticu a bedrá bábätka.
• Birgit Kienzle-Müller mi na diaľku pomohla, keď ma odrádzali od nosenia mojej 4-mesačnej dcéry.

Kniha je určená rodičom aj odborníkom. Nájdu tu informácie aj tí, ktorých zaujíma detailne psychomotorický vývin a nosidlá ani šatky nepoužívajú.

Vydanie tejto knihy je výsledkom môjho zaoberania sa nosením v šatke, ktoré sa začalo v roku 2009 s narodením môjho prvého dieťaťa, ktoré bolo intenzívne od narodenia nosené v šatke. V roku 2011 sa narodila dcéra, ktorú som niesla v šatke už z pôrodnice. O tom, ako som ju nosila ďalej napriek obavám zo strany zdravotníkov, si môžete prečítať tu:

Prekladám svoju vlastnú skúsenosť s nosením vs. obavy odborníkov. Keď ma odborníci odrádzali od nosenia 4-mesačnej dcéry v šatke, a napriek tomu som ju naďalej intenzívne nosila. Intuitívne som cítila, že je dobré a prospešné ju nosiť, ale potrebovala som oporu aj od fyzioterapeutky! A získala som ju od Birgit Kienzle-Müllerovej – pravda, nie je Češka, ale vďaka tomu, že som k nej mala už osobné puto, tak vzdialená nebola a jej pomoc bola pre mňa zásadná. Je to skúsenosť neprenosná, nie je návodom!

„Matka intuitívne pracuje vždy správne a dieťa od milujúcej matky túto liečbu prijíma.“ Václav Vojta

Nemám nič proti Vojtovej metóde, ani iným terapiám a metódam, určite je v mnohých prípadoch pre dieťa zmysluplná a veľmi účinná. Má dieťaťu harmonizovať nervovú sústavu a prispieť tak k vytváraniu zdravých pohybových vzorcov. Jej účinok sa prejaví však len vtedy, keď sa vykonáva jemne a citlivo. Vojtova metóda môže byť a musí byť príjemná!

Podmienkou je terapeut/ka, s ktorou si matka dobre rozumie, pretože ona potom bude vykonávať cviky s dieťaťom. Matka je tá, ktorá musí vedieť rozpoznať, kedy už cviky strácajú účinnosť, a nepokračovať v nich. Alebo sa ísť poradiť!

Snaha o porozumenie Vojtovej metóde a jej odmietnutie

Svoju dcéru Miriam som od narodenia nosila v šatke, podľa potreby. Zdala sa mi v poriadku, len pri spánku v postieľke ležala v prehnutí dozadu. V šatke sa vždy upokojila, uvoľnila a vyrovnala. Vo 4 mesiacoch u lekárky pri trakčnom teste však vôbec nezdvihla hlavičku, ako by mala.

Po vyšetrení mi na neurológii lekárka povedala, že Miriam je zdravá, ale neopiera sa dosť pevne o lakte, že toto štádium preskočila. A tiež, že má slabé svaly v oblasti krku a ramien. Riešením mala byť Vojtova metóda. Prišli sme teda k fyzioterapeutke, ktorá mi za intenzívneho plaču Miriam vysvetľovala, ako mám cviky vykonávať. Situácia pre mňa bola napätá, niekoľkokrát som sa pýtala na detaily cvikov, chcela som im presne rozumieť. Cvičiteľka sa snažila o vysvetlenie, ale pre mňa nepresvedčivo. Vedela som, že nemôžem mechanicky robiť so svojím dieťaťom niečo, o čom nie som presvedčená. Začala som teda pre ňu hľadať inú cestu, bez Vojtovej metódy. A naďalej som ju nosila v šatke.

Pochmúrne predpovede

Podarilo sa mi nájsť inú lekárku, ktorá mi potvrdila, že Miriam je neurologicky zdravá. Potrebuje len vraj masáže, žiadnu Vojtovku a odporučila ma k „svojej“ fyzioterapeutke. Opýtala som sa, ako masáže pôsobia: „Slúžia na prekrvovanie svalov a tým na ich rast.“

Nová fyzioterapeutka na mňa pôsobila veľmi príjemne a citlivo do chvíle, kým som nespomenula, že nosím dcéru v šatke. Zatvárila sa tvrdo a povedala mi, že:

• dieťa sedí v šatke ako knedľa a nepracuje
• svaly nemôžu rásť
• obmedzte nosenie na minimum, dieťa sa nedrží kože ako opica
• Vaša dcéra má teraz v 7 mesiacoch slabé svaly, pretože ju prevažne nosíte v šatke, nemohla si vyvinúť svaly.
• keď ju budete aj naďalej takto intenzívne nosiť – je to samovražda.

Šok

Po týchto vyjadreniach som zostala paralyzovaná, šokovaná. Neviem, či sme sa ďalej o niečom rozprávali, myslím, že nie. Možno som zo seba vypravila nejaké rozlúčenie a potichu z ordinácie vyšla von. Pamätám si presne, že vonku bolo chladno, marec. Miriam pri mne v šatke pod zimnou bundou, pozerala som sa na ňu, spiacu, vyrovnanú a v duchu si hovorila, týmto nosením Ti tak veľmi asi ubližujem. Asi! Presvedčená som nebola. Nejako som došla domov. A dva dni Miriam nebola v šatke.

V tom čase som mala za sebou už prvý kurz v nemeckej škole nosenia Die Trageschule®, myslela som si, že ma žiadne protiargumenty nerozhádžu. Ťažký omyl.

„Takéto tragické predpovede nemôžu byť pravda!“, hovorila som si. Znova som Miriam začala nosiť v šatke a súčasne hľadať ďalšie názory ďalších odborníkov, pretože som mala obavy. Alebo skôr som potrebovala mať argumenty, aby som vedela nosenie obhájiť.

Pomoc na diaľku alebo nos svoju dcéru ďalej v šatke!

Jediná detská fyzioterapeutka, ktorá plne uznáva nosenie v šatke, dokonca aj ako možnú terapiu, bola pre mňa vtedy v Nemecku, Birgit Kienzle-Müller (je spoluautorkou knihy Baby in Balance a ďalších kníh o vývine bábätiek), odborná poradkyňa práve školy nosenia Die Trageschule®. Teda som jej napísala email a video s Miriam s prosbou o vyjadrenie.

V 7 mesiacoch Miriamka liezla aj sa sama posadila. Birgit mi napísala: „Už lezie – nerobila by som si takéto starosti. Nos ju ďalej v šatke, tým nemôžeš urobiť nič zlé. Vo svojej praxi vykonávam Vojtovu metódu vždy veľmi jemne a páči sa deťom aj rodičom. Len pri nízkom svalovom tonuse v spojení s oneskoreným vývinom je potrebné vylúčiť možnú chorobu. To ale nie je prípad Tvojej dcéry.“

Video s popisom stavu Miriam som poslala ďalšej spriaznenej osobe, Katje do Rakúska, sama lektoruje nosenie a jej manžel je fyzioterapeut. Ich odpoveď znela: „Miriam má slabšie svalstvo v okolí hrudnej chrbtice, ale ten deficit je taký malý. Keby to bola naša dcéra, žiadnu terapiu by sme nerobili. Sme toho názoru, že z toho takmer iste vyrastie. Potom, čo začala samostatne sedieť, už má k dispozícii svalstvo. Keby to bolo naše dieťa, nechávali by sme ju hrať sa v normálnej skupinke s deťmi a samozrejme by sme ju ďalej nosili. Všetko, čo urobí s ručičkami, vytvára a posilňuje svalstvo v oblasti hrudnej chrbtice. Ak je to však vaša dcéra, musíte sa sami rozhodnúť, pretože zodpovednosť máte vy. My by sme žiadnu terapiu s našou dcérou nerobili. Ak už, tak nejakú veľmi jemnú terapiu.
Vaša dcéra vyzerá veľmi zdravo!“

Tieto odpovede na diaľku ma upokojili, dávali mi zmysel svojou prirodzenosťou a nosila som dcéru ďalej v šatke.

Keby ste boli cvičili… alebo ďalší vývin

Uplynul čas, v ktorom som mala Vojtovu metódu cvičiť. Miriamke bolo 10 mesiacov a ja som išla na kontrolu k neurologičke – s malou dušičkou, hoci som u dcéry žiadny problém nevidela. Ale predsa – odporúčanú metódu som s dcérkou necvičila, ani žiadnu inú, kto vie, čo mi povedia…. na druhej strane na dcére nepozorujem žiadny pohybový problém.

Neurologička dcéru vyšetrila a povedala mi: „Keby ste cvičili Vojtovu metódu, bola by Miriam trošku spevnenejšia.“ Ha! To bolo prekvapenie! Necvičila som a nič sa nestalo! Odchádzala som teda z ordinácie s tým, že dcéra je v poriadku.

Pochmúrne predpovede sa nepotvrdili

Odvtedy sa u nej už žiadne motorické vady nevyskytli – naopak, fyzicky aj psychicky sa vyvíja výborne. Neodmieta žiadne výzvy, lezie po stromoch, rada a rýchlo behá, radostne tancuje, vymýšľa vlastné choreografie... V tomto roku 2019 jej budú 8 rokov a neustále nás prekvapuje svojou bystrosťou a pohyblivosťou.

Na záver – všeobecný návod neexistuje – zdroje poznania

Tento náš príbeh má byť len ukážkou odmietnutia rutinného postupu k našim deťom, s ktorým sa stále ešte občas stretávame. Všetko sa mení. V súčasnosti už by som nemusela hľadať oporu pre nosenie v zahraničí a so súčasnými skúsenosťami a vedomosťami by som aj Vojtovu metódu s dcérkou cvičila, len by som hľadala vnímavého a citlivého terapeuta, ktorému budem rozumieť.

Domnievam sa, že lekári a fyzioterapeuti by mali pristupovať k našim deťom s hlbokou znalosťou veci, v tomto prípade nosenia v šatkách a nosidlách.

Za posledných 20 rokov máme už aj v Českej republike tisíce odnosených detí, v Nemecku sa moderným spôsobom nosí viac ako 40 rokov, a rovnako ako u nás pribúda fyzioterapeutiek, ktoré nosenie považujú za prínos pre deti aj ich rodičov. V nemčine je dostupná vedecky overená literatúra, ktorá sa nosením zaoberá, sama som si ich zaobstarala niekoľko: Miminko se chce nosit, Tělesný kontakt, Spojení posiluje, Láska na prvním místě, Miminka v pohybu, Fyzioterapie pro pediatrii, a ďalšie.