Sloboda nie je bezbrehá

Včera som sledovala online prednášku Naomi Aldort na tému sloboda a rada by som sa s vami podelila o pár myšlienok, ktoré ma zaujali.

Úplne na úvod nás Naomi zbavila očakávania, že naše dieťa bude niekedy ideálne a že sa nestane, že by si v budúcnosti na naše výchovné počiny dieťa nezanadávalo, nech už máme výchovu akokoľvek „dokonalú“. Aj jej traja synovia na nej vidia kopec chýb a ona si ich vždy rada vypočuje.

Pre dieťa by sme mali vystupovať ako jeho sprievodcovia na planéte Zem. Dieťa je tu nové, nepozná pravidlá (ako sa správať v reštaurácii, divadle a podobne). Je na nás, aby sme ho informovali, čo sa patrí a čo sa kde bude diať, napríklad u lekára.

Jedlo a spánok by sme mali u starších detí nechať výlučne na dieťati. Nikdy dieťa neuspávame preto, že SI MYSLÍME, že je už príliš unavené. Ak je staršie dieťa unavené, zvyčajne zaspí, takže ak ešte nespí, ešte nemusí byť dosť unavené. Naše zásahy mu urobia medvediu službu a prestane reagovať na signály svojho tela a potom môže o to viac ponocovať. Rovnako je scestná predstava, že dieťa musí jesť vždy v rovnakom čase ako my. Áno, môže mať aj hlad, ale jednoducho možno má práve teraz oveľa väčšiu túžbu hrať sa než jesť. Pri dojčatách sa v otázkach spánku a kŕmenia riaďte radami pediatra.

Vyjadrila sa aj k téme fyzických potýčok medzi súrodencami. Vo všeobecnosti bitky nerada vidí, pretože sú dôkazom zlyhania komunikácie medzi dotknutými, treba sa vždy uistiť, že to deti naozaj baví a užívajú si to. Zasiahnuť by sme mali ešte pred vyhrotením situácie a plačom. Ideálne deťom navrhnúť zmenu programu – čítanie, vychádzku. Keď nás už ako rodičov prizvú a máme situáciu rozsúdiť, nikdy sa nepriklonime na ničiu stranu, ani na stranu „nami predpokladanej“ obete. Trpezlivo si vypočujeme verzie všetkých strán, brať to tak, že každé dieťa má svoju pravdu, svoj pohľad na vec. Cieľom je, aby sa deti z frustrácie vyrozprávali a po nás už nechceli žiadne rozriešenie. Deti podobného veku by nemali byť dlho spolu v jednej miestnosti, max 1 hodinu. Potom je ideálne chodiť situáciu kontrolovať, prípadne sa presunúť k nim do izby a nezúčastnene hry sledovať. Potom ľahšie dokáže zareagovať na blížiaci sa konflikt a navrhneme deťom inú aktivitu.

Veľmi kriticky sa stavia k dochádzke detí do materskej školy. Múdra žena ;o) Podľa nej je úplne nevhodné, aby deti rovnakého veku, bez sociálnych zručností, boli nútené zotrvávať v jednom priestore. Konflikty totiž zatiaľ riešiť nevedia a len sa navzájom naučia zlé návyky typu, ja ťa pohryziem a ty mi potom tú hračku dáš, ďalej získavajú závislosť od autority – učiteľky, ktorá musí neustále deti chrániť aj za cenu kriku, násilného odtrhnutia atď. Úplne najhoršie jej príde, že je škôlkové dieťa odrezané od materinej lásky. Nikdy sa deťom v takomto kolektíve nepodarí uspieť a veľmi ťažko tam fungujú. Pre správny vývin jedného dieťaťa je ideálnych 12 osôb rôzneho veku. Rovnako neuznáva krúžky pre štvorročných. Dieťa si z tej doby nič nezapamätá. Výber by nechala až na staršom dieťati, ktoré už má nejaký konkrétny zámer a záľubu.

Máme sa vyvarovať neustáleho komentovania všetkých činností, ktoré naše dieťa robí. Manžela pri umývačke tiež nezahŕňame chválou, že to riad do tej umývačky pekne naskladal, že je náš šikula ;o) Dieťa oceníme len v neutrálnych situáciách a to slovami typu, som tu teraz s tebou rada; mám ťa rada, nech kedykoľvek urobíš čokoľvek; nič mi nemôže zabrániť ťa milovať (aj keď dnes niečo rozbil, doniesol zlú známku, buchol súrodenca). Týmto prístupom učíme dieťa, že chvála nie je dôležitejšia, než to, ako sa samo cíti. Deti bohužiaľ často robia niektoré činnosti len kvôli chvále, nie preto, že by ich bavili, tešili, uspokojovali, a tým potláčajú a strácajú samy seba. Ani deti, ani my rodičia nepotrebujeme schválenie od ostatných (pochvalu, uznanie). Ak sa máme radi, robíme len to najlepšie, potom je všetko v poriadku a názory ostatných nie sú dôležité. Nepodliehajme hlasom vo svojej hlave (sudca) a nebráňme svoj názor pred ostatnými, je to strata času.

Pár myšlienok na záver:

Ak nás dieťa kritizuje, neberme si to osobne, naopak buďme radi, že sa nebojí vyjadriť svoj názor, a v diskusii ho podporte vetou – Povedz mi o tom viac. Som hlúpa? Povedz mi o tom viac. Čo je na mne najhlúpejšie….?

Dieťa má vždy pravdu – t. j. nič nerobí bezdôvodne. Ak sa nejako nevhodne správa, je to preto, že situáciu samo nezvláda a my mu máme pomôcť, nie ho za vlastné zlyhanie trestať. Je teda potrebné nájsť dôvod tohto správania a príčinu odstrániť. Našu pomoc vždy potrebuje viac agresor než obeť, pretože ten má väčší problém.

Nepremaľovávajme kvôli dieťaťu oblohu na zeleno, naučme ho zmieriť sa s nastalou situáciou, na rozdiel od zachraňovania a riešenia problémov za dieťa.

Je mi jasné, že v bode so škôlkou sa s väčšinou nezhodneme, a čo ostatné body? ;o)