Držal sa ma ako kliešť

Ahojte, chcela by som prispieť so svojím zážitkom s pôrodom v 40tt. Rodila som prvýkrát. Bola som už týždeň v nemocnici kvôli vysokému tlaku a vyšším hodnotám kyseliny močovej v krvi. Hodnoty sa zvyšovali, takže doktori rozhodli, že malému pomôžu von. Vo štvrtok večer mi dali tabletu na dozretie ciest, nezabrala. V piatok večer ďalšiu, nezabrala, neotvárala som sa. V sobotu večer ďalšiu, stále nič. V nedeľu ráno mi dali prehltnúť prášok na vyvolanie pôrodu, potom ďalšie dva. V pondelok ráno zase tri prášky a stále nič, takže mi napoludnie prepichli vodu s tým, že ak sa do 24h nič nezačne diať, pôjdem na cisára. Asi do pol hodiny prišli bolesti, dosť silné, ale stále som sa neotvárala, maximálne hovorili tak 1,5cm. Lenže to by som nebola ja, keby mi tie bolesti nešli aj do chrbta, čo je vraj najhoršie. Nasledovali rôzne infúzie, keby som náhodou išla pod nôž, nech je to pripravené. To som už tú noc spala v izbičke na pôrodných sálach. Ráno zase nič, žiadna zmena. Tak ma napojili na monitor a začali mi dávať nejakú infúziu, aby som sa začala otvárať. Bolesti stále horšie a horšie. Ale stále sa nič nedialo. Blížilo sa poludnie a sľubovaný cisár nič. V sebe som už mala asi 7 jednotiek v infúzii nejakej tej sračky. Potom primár povedal, že ak sa do 13:30 nič nezmení, tak už ideme. Lenže čo sa nestalo? Ja som sa zrazu otvorila!!!!!!!!!! Takže sa zase nikam nešlo, ja som už takto plakala od bolesti a sklamania, že sa nikam nejde.... Tá bolesť bola fakt šialená. Dali mi ďalšie jednotky + niečo navyše na otvorenie. A ja že chcem niečo na bolesť, že už to jednoducho nedám! Tak zrazu pribehli nejakí ďalší ľudia, že mi dajú epidurál. Lenže to som už nemohla, že ma to tlačí zo všetkých strán. A oni, že už mi to nestihnú pichnúť. Tak že pôjdeme na to. Lenže mal hlavu nejako nakrivo, takže som sa musela otočiť na bok, jednu nohu hore a čakať, potom na druhý bok. No a potom že pôjdeme tlačiť. Lenže medzitým sa im nepáčili ozvy, tak zavolali doktorov z detského. No a tak tlačíme, ale nejde to von. Tak na mňa musel líhať primár aj s asistentkou a pomôcť mi to vytlačiť von. Asi na desať šupov sa ho podarilo dostať von. Zrazu taká šialená úľava! Malý mal 2950 a 48cm.

Ale aby toho nebolo málo, tak sa mi nezačalo tvoriť mlieko a malý dostal žltačku. Takže sme boli v nemocnici o pár dní dlhšie. Boli sme spolu len pár dní, ale nikdy som sa o nikoho toľko nebála.

Zážitok to bol šialený, ale naozaj to za to stojí. Mám krásneho chlapčeka. A ja som šťastná, že to máme za sebou a sme spolu. Teraz ma už nič nebolí, drobec už nie je žltý a krásne papá, síce z fľaše, ale čo... Hlavne že prospieva a je spokojný.