Život dieťaťa s cukrovkou

Po každom jedle sa glukóza vstrebáva do krvi a glykémia stúpa. U zdravých ľudí potom telo dáva povel, aby sa nadbytočná glukóza uložila do zásob v pečeni. Ak však dieťa trpí cukrovkou, nie je to tak. Chýba mu na to inzulín, ktorý bunky pre glukózu otvára. Glukóza teda koluje vo veľkom množstve v krvi a glykémia je vysoká. Glykémia v tomto prípade stúpa, aj keď dieťa nejie: pečeň totiž tvorí stále ďalšiu a ďalšiu glukózu.

U dieťaťa trpiaceho cukrovkou preto spozorujete najčastejšie symptómy ako únava, slabosť, nechutenstvo a bolesti hlavy. Dieťa má často aj zníženú imunitu a je náchylnejšie na vírusové ochorenia. Ďalším príznakom je aj veľký úbytok hmotnosti napriek tomu, že sa dieťa normálne stravuje. Je extrémne smädné a môže aj často vracať a veľmi často a veľa močiť. Ak sa liečba cukrovky nezačne včas, môže dôjsť k poškodeniu nervov a ciev.

Na zistenie cukrovky existuje celý rad vyšetrení. Celkom štandardnou metódou je odber krvi a rozbor moču, kde sa zistí prítomnosť cukru alebo acetónu. Lekár sa bude tiež vypytovať na rodinnú anamnézu. Ďalšou častou metódou je tzv. glykemický profil, ktorý skúma výkyvy cukru v krvi. Dieťaťu sa meria hladina cukru pred každým jedlom a po ňom. Na základe tejto metódy sa určuje hladina dávky inzulínu.

Diabetes 1. typu sa síce zatiaľ nedá vyliečiť, ale správna terapia dokáže hladinu glukózy zvládnuť a riziko komplikácií znížiť na minimum. Dieťa si musí merať hladinu cukru v krvi viackrát denne podľa pokynov lekára. Na to slúži prístroj zvaný glukometer. Na papierový prúžok kvapnete kvapku krvi z prsta dieťaťa a opačným koncom prúžok vložíte do prístroja. Výsledok vidíte za pár sekúnd.

Deťom s cukrovkou je nevyhnutné podávať inzulín. A je nevyhnutné ho podávať injekčne. To vo vás možno vyvoláva trochu obavy, čoskoro si však určite zvyknete a časom si dieťa injekcie môže podávať samo pomocou inzulínového pera - jednoduchého aplikátora, ktorý je takmer bezbolestný. Podobá sa trochu na hrubšie plniace pero. Má zásobník s inzulínom a tenkú ihlu. Inzulínová dávka sa väčšinou nastaví kotúčom so stupnicou a po vpichu sa stlačením piestu vpraví do tela príslušné množstvo inzulínu.

Ďalšou možnosťou liečby je tzv. inzulínová pumpa, zariadenie, ktoré na základe nastavenia na prístroji vydáva inzulín do podkožia.

Spočiatku sa liečba inzulínom môže aj niekoľkokrát upravovať, kým sa zistí, aký inzulín a v akej dávke dieťaťu vyhovuje najlepšie. Pri vysokej dávke inzulínu môže totiž dôjsť k hypoglykemickému šoku, čo je nadmerný úbytok cukru v krvi, ktorý sa prejavuje slabosťou, bolesťou hlavy, studeným potom, pocitom hladu, poruchou jemnej motoriky a neskôr kŕčmi až bezvedomím. Prvú pomoc poskytnete tak, že dieťaťu pri vedomí dáte zjesť kocku cukru alebo vypiť sladený čaj. Ak je dieťa v bezvedomí alebo má kŕče, nedávajte mu nič do úst ani piť a ihneď volajte záchranku (155 alebo 112). Nevyhnutnou nutnosťou je vyhľadať pomoc lekára.

Existuje však aj opačný stav, tzv. hyperglykemický šok. Ako už názov napovedá, je to extrémne zvýšená hladina cukru v krvi, ktorá sa prejavuje pocitom sucha v ústach, takže je dieťa extrémne smädné. Niektorí popisujú aj rozostrené videnie. Tu poskytnete pomoc podaním inzulínu podľa pokynov lekára, najčastejšie do paže, stehna alebo v oblasti pupka. Pri vracaní, bolesti brucha, zrýchlenom dýchaní alebo zápachu acetónu z dychu ihneď volajte záchranku.

Nikdy bez vedomia lekára nemeňte dávku ani druh inzulínu.

Nevyhnutnou súčasťou liečby je hodnotná a pravidelná strava, ktorá musí obsahovať komplexné sacharidy, ovocie, zeleninu, strukoviny. Samozrejmosťou je aj pitný režim, pohyb, ale aj dostatočný odpočinok.

Existuje celý rad preventívnych opatrení. Jedno z najdôležitejších je dojčenie. Ak je to čo len trochu možné, svoje dieťa dojčite. Imunitný systém bábätka je nezrelý a práve v materskom mlieku sa nachádzajú zásoby protilátok. Je štatisticky dokázané, že nedojčené deti trpia cukrovkou častejšie ako dojčené.

Od malička budujte v dieťati správne stravovacie návyky. Strava by mala byť čerstvá a pestrá. Ak sa už vo vašej rodine cukrovka vyskytuje, nedávajte dieťaťu príliš skoro mliečne výrobky.

Nielen rodina, ale aj okolie by malo dieťaťu s cukrovkou pomôcť. V škole informujte učiteľa, že vaše dieťa trpí cukrovkou. Aj tam totiž malý diabetik musí dodržiavať liečbu. Poproste učiteľa, aby dieťaťu vyhradil čas a priestor na aplikáciu inzulínu. Dieťa sa tiež po aplikácii inzulínu musí najneskôr do 15 minút najesť (riziko hypoglykemického šoku), ak čas na jedlo vyjde v hodine, učiteľ musí dieťaťu vyhovieť. Aj na telesnej výchove by mal učiteľ brať na dieťa ohľad a nevystavovať ho veľkým fyzickým záťažiam. Dlhodobejšia intenzívna fyzická záťaž vedie k poklesu hladiny krvného cukru a následne k hypoglykémii. Všetko však s mierou. Nesprávajte sa k dieťaťu prehnane súcitne, ani doma, ani v škole.

Všetky nevyhnutné informácie a rady, ako sa má dieťa liečiť a žiť s cukrovkou, vám poskytne lekár a sestra v diabetologickej poradni. Nebojte sa, vy aj vaše dieťa budete žiť normálne a takmer bez obmedzení. Všetko je len otázkou času.

Máte doma malého diabetika? Podeľte sa o skúsenosti so starostlivosťou oň.

• Národný portál zdravia (NCZI) — Dieťa v rodine
• Ministerstvo zdravotníctva SR — Sieť ambulantných pohotovostí