Čo je Vojtova metóda a ako pomohla môjmu synovi

Terapeut vyvíja cielený tlak v určitých aktivačných zónach na tele pacienta, v polohách na bruchu, na chrbte a na boku. Aktivuje sa reflexné plazenie a otáčanie, v ktorých sú obsiahnuté všetky základné prvky ľudského pohybu vpred, rovnováha, vzpriamovanie tela, cielené úchopové a krokové pohyby končatín. Tieto pohyby sú aktivované nezávisle od vôle pacienta. Opakovaním týchto reflexných pohybov dochádza k uvoľneniu alebo vytvoreniu nových spojov v mozgu a mieche. Sú aktivované svaly v oblasti chrbtice, horných a dolných končatín a tváre.

Je desať aktívnych zón na trupe, horných a dolných končatinách. Kombináciou týchto zón a zmenami tlaku a ťahu je aktivované reflexné otáčanie a plazenie. Dôležitú úlohu zohráva aj optimálne uhlové nastavenie a odpory. Terapeut kladie odpor proti jednotlivým dielčim pohybom. Svaly v okolí brzdenej časti tela vyvíjajú väčšie napätie, bez toho aby sa skracovali. Preto dôjde k zvýšeniu svalovej aktivity aj vzdialenejších častí tela (brucha, chrbta, rúk, nôh).

Rodičia, ktorí musia so svojím dieťaťom cvičiť Vojtovou metódou, chodia s dieťaťom pravidelne k fyzioterapeutovi, ktorý ich naučí, ako majú s dieťaťom cvičiť. Cvičí sa až 5x denne podľa potreby. Dieťa je celé vyzlečené.

Základ Vojtovej terapie položil český lekár Václav Vojta v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Počas štúdie liečby detí s detskou mozgovou obrnou objavil tzv. reflexnú lokomóciu, t. j. pohyb tela vpred.

U detí s detskou mozgovou obrnou skúšal v rôznych polohách vyvolať nevedomé motorické reakcie trupu a končatín. Vždy tieto reakcie smerovali k pohybu vpred. Rovnaký princíp vyskúšal u celkom zdravých detí a zistil, že to funguje aj u nich. Vydedukoval, že u malých pacientov s detskou mozgovou obrnou ide o funkčné blokády pohybového vývinu. Z mnohých výsledkov rozvíjal svoju prácu ďalej.

Vojtovu metódu možno využiť od narodenia do dospelosti. U malých detí, školákov a dospievajúcich môže terapia pozitívne ovplyvniť proces dozrievania a rastu. Liečba dospelých je o obnovení prístupu k pôvodne zdravým pohybovým vzorcom.

Vojtova metóda má mnoho využití, pri centrálnych koordinačných poruchách dojčenského veku, pri detskej mozgovej obrne, pri rôznych svalových ochoreniach, pri chorobách chrbtice, pri problémoch s dýchaním a prehĺtaním, pri vrodených vývojových chybách bedrových kĺbov. Môže veľa pomôcť pri predčasne narodených deťoch.

Mylná je predstava, že deti pri cvičení plačú, pretože ich to bolí. Plačú, pretože môžu cítiť neistotu a vadí im vynútená poloha. Spočiatku to môže byť tým, že im je zima, cvičia vyzlečené a ešte nemajú dostatočne vyvinutú termoreguláciu. Inak než plačom sa malé deti ozvať nevedia.

Mamičky, ktoré musíte s dieťaťom cvičiť, majte pozitívny postoj k cvičeniu. Pochybnosti prenášate na dieťa, ktoré nevyrovnaný stav mamičky vycíti a prežíva to spolu s ňou. Mamičky, ktoré cvičili s deťmi Vojtovu metódu, vedia, že výsledky vysoko prevažujú nad všetkými obavami a nepríjemnosťami. Pomáha pokojný a rozhodný prístup. Odcvičte všetko, čo máte, a potom dieťa pochovajte. Bude vedieť, že cvičenie skončilo.

Ja som s malým začala cvičiť, keď mal asi tri mesiace. Bol predčasne narodený a hypotonický. O tejto metóde som vedela už skôr, moja sestra i množstvo mojich kamarátok ju cvičilo s deťmi. Aj keď boli donosené, predsa len ju potrebovali. Keď mi fyzioterapeutka ukázala prvé dva cviky, myslela som si, že to nezvládnem. Časom som však cvičenie dostala do ruky a nakoniec som vymyslela aj časový plán, ako a kedy cvičiť. Cvičili sme štyrikrát denne. Čo je dosť ťažké zladiť u takého malého dieťaťa so spánkom a jedlom.

Všade sa píše, necvičte s dieťaťom na mieste, ktoré používate aj na niečo iné ako je prebaľovací pult, aby to dieťa nemalo spojené s miestom cvičenia. Aj mne sa to neosvedčilo. Najlepšie sa mi cvičilo na zemi na hracej deke, pod ktorou boli penové puzzle, takže to bolo mäkké. Pohrali sme sa a potom sme cvičili alebo naopak. Syn určite s týmto miestom nemal spojené nič negatívne. Vždy vedel, kedy sa už necvičí.

Cvičili sme do jeho osemnástich mesiacov, kým nezačal sám chodiť. Čím bol starší, tým sa samozrejme cvičilo horšie, pretože mal už silu a bránil sa. Keď cviky zaberali a bol vidieť posun vo vývine, tak ma to ešte viac nabilo. A že výsledky sú naozaj viditeľné. Keď sa začal obracať, liezť alebo chodiť, vždy to začal robiť hneď správne. Neosvojil si žiadne zlé návyky. O pár mesiacov mu budú tri roky a nikto by nepoznal, že cvičil „Vojtovku“. Krásne dohnal svojich rovesníkov.