Peroví a podjazyková uzdička majú vplyv nielen na dojčenie

Podjazyková uzdička je slizničná riasa, ktorá spája jazyk so spodnou časťou úst. Niekedy sa bábätko už narodí s uzdičkou, ktorá je skrátená, až prirastená alebo zhrubnutá. Poznáte to jednoducho - nevidíte špičku jazyka, jazyk tvarom pripomína srdiečko. Je to spôsobené ťahom podjazykovej uzdičky späť. Dieťaťu robí problém vypláznuť jazyk alebo ho zdvihnúť nahor. Ak je skrátenie výrazné, často sa už v pôrodnici pristupuje k chirurgickému zákroku. Skrátená podjazyková uzdička totiž môže spôsobiť problémy s prisatím bábätka a neskôr aj ťažkosti v rečovej oblasti.

Dojčenie so skrátenou uzdičkou

Ak uzdička nie je výrazne krátka alebo mamička nechce podstúpiť s bábätkom chirurgický zákrok, môže mať bábätko ťažkosti s dojčením. Bábätko sa nemôže prisať alebo sa dokáže prisať len na krátky čas a často sa púšťa, je nepokojné a plačlivé. Môže si tiež pomáhať pohybom pier a ďasien a hryzť. Zlá technika cicania často spôsobí praskliny, krvácanie či iné bolestivé poškodenie bradavky, prípadne aj zápal prsníka. Mamička (obzvlášť prvorodička) to nemá jednoduché a môže mať tendenciu dojčenie vzdať. Dôležitá je trpezlivosť a láskavý prístup, v neposlednom rade konzultácia s pediatrom a laktačnou poradkyňou. Skrátenú podjazykovú uzdičku možno uvoľniť práve dojčením aj masážou.

Kto na skrátenie upozorní?

Ak sa skrátená podjazyková uzdička nerieši už v pôrodnici, môže na ňu časom upozorniť zubár, pediater, prípadne logopéd. Deťom s prirastenou alebo skrátenou podjazykovou uzdičkou robí problém vyslovovať hlásky d, t, n, l a r, ř, dieťa si nedokáže jazykom oblízať pery. Ak sa dieťa tieto hlásky vôbec naučí, môže habkať. Ak dá jazyk za zuby a vyslovuje správne, všetko je v poriadku. Vždy je lepšie skúsiť podjazykovú uzdičku rozmasírovať a jazyk cvičiť. Odporúčanie na sériu cvikov by ste mali dostať od svojho logopéda.

Pretrhnutie podjazykovej uzdičky

Ak sa nedarí podjazykovú uzdičku rozmasírovať, cicanie spôsobuje naďalej ťažkosti bábätku aj mamičke a netvorí sa dostatok mlieka (aj po konzultácii s laktačnou poradkyňou, dojčení na požiadanie, dostatku telesného kontaktu a pod.), odporúča sa chirurgický zákrok už v pôrodnici alebo v dojčenskom veku. V neskoršom veku sa zákrok odporúča v prípade, že uzdička spôsobuje ťažkosti s výslovnosťou a jazyk sa nedarí rozcvičiť.

Zákrok spočíva v rýchlom prestrihnutí podjazykovej uzdičky ostrým nástrojom bez následného šitia. Krvácanie býva minimálne alebo žiadne. Ak ide o dojčené bábätko, je vhodné okamžité priloženie k prsníku, ktoré má nielen utišujúce účinky, ale ide aj o množstvo imunitných látok, ktoré pomáhajú hojeniu aj uspaniu dieťaťa. To všetko je možné, ak zákrok prebieha bez použitia anestézy (jazyk nie je znecitlivený a dieťa môže po zákroku prijímať potravu a byť dojčené).

Pri zákroku je dieťa položené na chrbát, asistent drží pevne hlavu aj ruky. To všetko je dieťaťu nepríjemné a niet divu, že sa ľahko rozplače. Bolesť je intenzívna v okamihu prestrihnutia, potom rýchlo odznie. Dá sa to prirovnať k prestreleniu uší na náušnice.

Rana sa hojí veľmi rýchlo jazvou, ktorá je biela, žltá alebo nie je vidieť. Riziká sú minimálne, napriek tomu existujú. Môže dôjsť ku krvácaniu väčšieho rozsahu, infekcii alebo opakovanému zrastu uzdičky (niekedy je potrebné zákrok zopakovať, inokedy sa problém vyrieši napríklad masážou).