Pichnutie injekciou nebolí, len to štípne!

Niekoľko dní pred odberom krvi povedzte dieťaťu, čo ho čaká. Ak bude mať nejaké otázky, odpovedzte mu na ne. Ak odpoveď na jeho otázku nepoznáte, spýtajte sa potom spoločne zdravotníka, ktorý bude dieťaťu krv odoberať. Keď bude dieťa informované, nebude z odberu znepokojené natoľko, ako keby nemalo o priebehu a dôvodoch odberu tušenie. Vždy však používajte slová, ktorým rozumie, a podrobne mu opíšte, čo uvidí, začuje a pocíti.

Pomôcť s prípravou na odber krvi môžu aj hry a hračky. Zahrajte sa napríklad na nemocnicu - zistite, či sú hračky vášho dieťaťa zdravé – zahrajte sa na odber krvi s plyšákmi alebo bábikami. Môžete si zaobstarať aj lekársky kufrík s vybavením. Ukážte si, ako vyzerajú nástroje, ktoré zdravotníci používajú, a čo s nimi robia. Deti si tak lepšie predstavia, čo ich čaká, a vcítia sa do role zdravotníkov, ktorých prestanú vnímať negatívne.

Nezabudnite dieťaťu priblížiť, čo ho čaká:

• Potom, čo si nás sestrička zavolá z čakárne a posadíme sa na kreslo alebo lehátko, dostaneš okolo ruky gumičku, ktorá pomôže tomu, aby krv lepšie tiekla a odber prebehol rýchlo.
• Sestrička ti potom malým vankúšikom očistí miesto, z ktorého bude krv odoberať, aby na ňom neboli nejaké nečistoty.
• Teraz už prichádza na rad injekcia s ihlou, ktorú sestrička vpichne do očisteného miesta. Možno to trochu štípne.
• Krv potečie malú chvíľu ihlou do nádobky. Keď sa naplní, je vyhrané.
• Len čo je krv odobraná, sestrička ti ihlu vytiahne a na miesto odberu položí malý vankúšik, aby sa zastavilo krvácanie.

Ak sa vám dieťa zverí so strachom z injekcie, vypočujte si ho a preberte s ním jeho pocity. Uistite ho, že sa mu nič nestane, keď dá svojim emóciám voľný priebeh. Pri odbere mu buďte plnou oporou a nezakazujte mu plač, napríklad v zmysle, že si tým urobí hanbu pred ostatnými deťmi, ktoré ho začujú z čakárne. Tým by ste jeho stres mohli ešte viac prehĺbiť.

„Na upokojenie môžete skúsiť vopred natrénovať jednoduché dychové cvičenie. Hlboký nádych a dlhý výdych pomôže dieťaťu utíšiť sa a zmierni jeho vnútorné napätie,“ radí vedúca odberových pracovísk SYNLAB Martina Vršková. Za žiadnych okolností deti injekciou ani zdravotníckymi pracovníkmi nestrašte.

Nesľubujte, že to nebude bolieť. Buďte k dieťaťu úprimní a vysvetlite mu, že pocíti pichnutie, ktoré však potrvá veľmi krátko. Prirovnať ho môžete napríklad k uhryznutiu od mravca. Ak budete dieťaťu tvrdiť, že pri odbere nič nepocíti, v okamihu vpichu bude nepríjemne prekvapené a s ďalšou návštevou u lekára sa jeho strach bude stupňovať.

Aby ste dieťa zbavili stúpajúceho stresu v ambulancii, premyslite si vopred, ako ho rozptýliť a odviesť pozornosť na niečo iné. Dovoľte mu vziať si so sebou obľúbenú hračku, o ktorej sa môžete rozprávať, alebo cez ňu s dieťaťom komunikovať. Upozorniť môžete napríklad aj na obrázok na stene alebo iné zaujímavé podnety v okolí.

„Pre tie najmenšie deti, vo veku do piatich rokov, je dobré upozorniť na niečo pohyblivé alebo hlučné. Pri starších deťoch sa môžete vopred dohodnúť na tom, čo by chceli pri odbere robiť. Či im bude príjemnejšie zaspievať si spoločne pesničku, alebo pozorovať obľúbenú rozprávku na tablete,“ odporúča Martina Vršková. Tým, že dieťa bude môcť situáciu samo ovplyvniť, nadobudne väčšiu istotu a nebude sa tak báť.

Nezabudnite, že kvalitu odoberanej vzorky a priebeh odberu ovplyvňuje niekoľko dôležitých maličkostí. Deň pred odberom dbajte na stravu dieťaťa. Mala by byť ľahká, bez tukov a nemala by obsahovať žiadne sladkosti. Fyzickú námahu obmedzte na minimum tiež už deň pred návštevou odberového centra. Ak sa vám stane, že by ste napríklad cestou na odber dobiehali autobus, sadnite si potom minimálne na päť minút v čakárni a odpočívajte.

Svoje dieťa povzbudzujte k pitiu vody alebo nesladeného čaju, ideálna ranná dávka je 0,25 litra. Tekutina pomôže tomu, aby krv lepšie tiekla a mohla byť odobraná rýchlo a bez komplikácií.

Ak má vaše dieťa alergiu na dezinfekčné prostriedky, nezabudnite na to zdravotníka vopred upozorniť. Po odbere sa dieťaťa opýtajte, ako sa cíti. Ak by sa mu napríklad krútila hlava alebo by sa sťažovalo na inú nevoľnosť, bezodkladne o tom informujte sestričku.

Po odbere nezabudnite deti pochváliť!

Máte skúsenosť s odberom krvi u dieťaťa? Ako prebiehal? A ako ste naň dieťa pripravili? Podeľte sa s ostatnými o svoju skúsenosť v diskusii pod článkom!