Čo by mali rodičia vedieť o očkovaní – najčastejšie otázky a odpovede

Všetky očkovacie látky musia obsahovať informáciu pre imunitný systém o baktérii alebo víruse, proti ktorým majú chrániť. Táto informácia je vo forme určitej časti vírusu alebo baktérie, prípadne oslabeného vírusu. Podľa toho sa očkovacie látky rozdeľujú na živé a neživé. Takisto musia obsahovať pomocné látky a konzervačné látky. Všetky zložky vakcíny sú prísne testované a určené na použitie u detí. Očkovacia látka spravidla nemôže vyvolať ochorenie baktériou alebo vírusom, proti ktorému má chrániť. Očkovacie látky prechádzajú stálym vývojom, a tak sú pre vaše dieťa stále šetrnejšie. Kombinované očkovacie látky znižujú množstvo potrebných vpichov, a tak zmenšujú aj stres vášho dieťaťa.

Keď sa do tela vpichne očkovacia látka, pricestujú do miesta vpichu bunky imunitného systému a začnú sa zoznamovať s príslušnými časticami z baktérie alebo vírusu. Bunky imunitného systému si podľa tejto častice vytvoria vzor na výrobu protilátok, a sú tak pripravené na rýchly boj so skutočným patogénom, so skutočným pôvodcom choroby. Ak sa potom organizmus dieťaťa stretne s vírusom alebo baktériou, proti ktorým je očkovaný, rozpoznajú bunky imunitného systému okamžite častice, ktoré boli vo vakcíne, a podľa vzoru vo svojej pamäti začnú rýchlo produkovať protilátky. Infekciu tak zlikvidujú skôr, než je schopná vyvolať ochorenie. Dieťa teda neochorie, pretože ho ochránilo predchádzajúce očkovanie.

Každá očkovacia látka je pred svojím uvedením na trh skúšaná počas niekoľkých rokov v klinických štúdiách. Tieto štúdie podliehajú prísnym medzinárodným pravidlám a sú veľmi prísne sledované. Ak sa v štúdiách potvrdí, že očkovacia látka ochráni pred ochorením a jej použitie je bezpečné, môže byť zaradená do očkovacieho kalendára. Ďalej sa trvalo sledujú prípadné nežiaduce účinky tak, aby v prípade pochybností mohla byť očkovacia látka z používania odstránená.

Rozdeľujú sa na miestne a celkové. Miestne reakcie sa objavia v mieste vpichu očkovania, ide predovšetkým o stvrdnutie, začervenanie, bolestivosť alebo opuch. Celkovou reakciou je najčastejšie podráždenosť, plač, únava alebo horúčka. Môže sa stať, že očkovanie u vášho dieťaťa niektorú z týchto reakcií vyvolá. Väčšina detí však žiadnu reakciu po očkovaní nemá. Reakciám nemožno predchádzať, ale väčšina z nich v priebehu niekoľkých hodín odznie.

Po neživých očkovacích látkach (hexavakcína, vakcína proti pneumokokom) dochádza k reakcii väčšinou v priebehu niekoľkých hodín, najčastejšie večer alebo počas noci po očkovaní. Pri živých očkovacích látkach (kombinovaná očkovacia látka proti ružienke, osýpkam a príušniciam, prípadne kiahňam) dochádza k reakcii s odstupom najčastejšie šiestich až desiatich dní.

Začervenanie a miestny opuch možno krátkodobo schladiť napríklad chladivým gélovým vrecúškom, ktoré priložíme cez suchú tkaninu najviac na desať minút. Toto možno zopakovať niekoľkokrát počas dňa. Malé stvrdnutie, ktoré nevyžaduje ďalšiu starostlivosť, však môže pretrvávať aj niekoľko dní, kým sa vstrebe, ale bábätko nijako nezaťažuje.

Ak má vaše dieťa po očkovaní horúčku (t. j. teplotu 38,0 °C a viac), poraďte sa s detským lekárom, pri horúčke u malého dojčaťa ho kontaktujte vždy. Lieky proti horúčke vo forme sirupu alebo čapíka (ibuprofén alebo paracetamol) podajte len vtedy, ak sú vhodné pre vek a hmotnosť dieťaťa. Presné dávkovanie vám určí váš praktický detský lekár alebo ho nájdete v písomnej informácii pre používateľa daného lieku.

Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR, Očkovací kalendár na rok 2026.

• Úrad verejného zdravotníctva SR — Očkovací kalendár
• Úrad verejného zdravotníctva SR — Viac o očkovaní