Prečo je otec v rodine dôležitý a čo ak chýba alebo celkom zlyháva?

Zapojiť sa neznamená pre otca iba pomáhať s prebaľovaním, upratovaním alebo napríklad kŕmením, aj keď tieto aktivity nie sú len v rukách ženy. Muž sa môže zapojiť a postupne sa naladiť na dieťa už v tehotenstve – takýto ultrazvuk v priamom prenose dokáže obmäkčiť nejedno mužské srdce. Či už je prítomný pri pôrode alebo nie, určite sa na svoje dieťa zájde pozrieť do pôrodnice, kde sa už tu odohráva prvý dôležitý kontakt, zoznámenie sa so svojím potomkom. Môže si bábätko pochovať, skúsiť ho prebaliť či prezliecť. Niektorý ocko môže svoje dieťa nosiť často na rukách alebo v šatke, každý je iný, ale dôležitý je pravidelný kontakt a záujem.

Aj malé bábätko už vníma svojho otca a začína byť pre neho vzorom. Predškoláka môže zobrať ocko prvýkrát na odrážadlo, bude ho učiť jazdiť na bicykli a podnecovať k rôznym hrám. Aj so školákom môže tráviť čas a zaujímať sa o jeho prospech, záľuby, udržiavať hranice. V puberte sa dobrý vzťah s otcom rodičom vyplatí.

Všeobecne sa dá povedať, že otcovia, ktorí sú pre svoje deti dobrým vzorom, majú deti so zdravým sebavedomím, sú psychicky odolnejšie, dokonca sú vraj menej choré a majú vyššiu inteligenciu.

Vzťah dcéry a otca

Je pravda, že dcéra sa stotožňuje s matkou a otec so synom. Nemenej dôležitý je ale aj vzor otca pre dcéru. Otec ovplyvňuje, aký bude mať dievča vzťah s opačným pohlavím.

Je veľmi pravdepodobné, že si dcéra bude vyhľadávať muža, ktorý bude povahovo podobný jej otcovi, aj keď skôr podvedome. Ak je otec pozorný, spoľahlivý, empatický, zaujíma sa o deti, pomáha svojej manželke, bude dcéra najskôr vyhľadávať podobného muža. Bohužiaľ rovnako je to často pri otcovi, ktorý je nespoľahlivý, agresívny, alebo je to dokonca tyran. Dcére vlastnosti jej otca môžu pripadať normálne, pretože na neho bola zvyknutá a mamička ho vždy tiež obhajovala, a preto ju to k podobnému mužovi môže ťahať. Nemusí to tak ale byť vždy. Zlé vlastnosti otca môžu naopak dcéru veľmi odrádzať, a potom je opatrnejšia vo výbere partnera.

Veľký vplyv má otec nielen na výber partnera a na to, ako bude dcéra komunikovať s mužmi, ale aj na jej sebadôveru. Dôležité je, aby otec dcéru podporoval, viedol, trávil s ňou voľný čas a vedel ju aj povzbudiť a prekonať akýkoľvek neúspech. To isté platí aj vo výchove syna. Deti vycítia skutočný záujem!

Na sebavedomí nikomu nepridá (ani chlapcovi, ani dievčaťu) neustála kritika, aj keby išlo o nevinné doberanie. Slová typu „ty si jednoducho nešika, nie si po mne, musíš sa viac snažiť“ alebo „ty si dievča krv a mlieko“ deťom skôr ublížia. Nielen teraz, tie slová sa im môžu vryť hlboko do krehkej dušičky a často im ubližujú aj v dospelosti, keď si už na tie slová ani nemusia spomínať. Môže sa to prejaviť ale v ich vnímaní seba samého, na ich sebadôvere. Z toho dôvodu syn nemusí skúsiť niečo nové, pretože sa bojí alebo je dokonca presvedčený, že to nezvládne, však je nemehlo. Dcéra kvôli väčšiemu brušku nechce chodiť na kúpalisko a v puberte môže trpieť poruchou príjmu potravy. Vždy to samozrejme nemusí dôjsť až do krajnej miery, ale môže. Nielen otec by mal myslieť na to, že aj zdanlivé maličkosti môžu zájsť veľmi ďaleko.

Ak sa stane, že otec svoju rolu neplní tak ako by mal, zlyháva na plnej čiare či vo výchove celkom chýba, aj to si môžu deti niesť celý život. Synovi chýba ten dôležitý vzor, podľa ktorého bude žiť so svojou budúcou partnerkou. Dcéra vidí, že všetko zariadi a rieši len matka a chlapská ruka jednoducho chýba. Ak je otcovo konanie naozaj závažné, mala by matka vážne uvažovať o rozchode, alebo zmene partnera. Mužský vzor za každú cenu nemusí byť práve dobrou voľbou.

Ak otec celkom chýba, veľa záleží na dôvodoch, prečo s ním matka nežije. Výchova je v jej rukách a to, ako budú deti hovoriť o svojom otcovi teraz, záleží len na nej. Aj život bez ocka deti ovplyvní na celý život, ale záleží na matke, ako sa k celej záležitosti postaví. Na druhej strane dobrým vzorom pre deti môže byť aj nový partner matky, starý otec, strýko, učiteľ alebo napríklad tréner.

Podieľa sa váš partner na výchove a ako? Musíte mu hovoriť, aby sa venoval deťom alebo vám pomohol, alebo to berie ako samozrejmosť? Môže za to výchova? Aký bol váš otec?