Mám hyperaktívne dieťa. Čo je to ADHD?

ADHD je porucha, ktorá patrí do odboru detskej psychiatrie. Ak sa domnievate, že je vaše dieťa hyperaktívne a ak s tým súhlasí aj pediater, je vhodné navštíviť detského psychiatra. Ten môže situáciu konzultovať s neurológom, psychológom a pediatrom.

Práve detský psychiater stanovuje liečbu. Môže ísť o terapiu u psychológa, o návštevy pedagogicko-psychologickej poradne, cielenú rehabilitáciu alebo užívanie liekov. Lieky zaberajú asi u 70 - 90 % detí.

Chyby z nepozornosti, neschopnosť postupovať podľa pokynov, netrpezlivosť, vykrikovanie pri vyučovaní, rozprávanie sa pre seba, neposednosť, unáhlenosť, neporiadnosť, zabúdanie, improvizácia namiesto plánovania, ľahká vyrušiteľnosť a ťažkosti s návratom k pôvodnej činnosti, menšia schopnosť „prepnúť“ na inú činnosť, malá vytrvalosť, nedokončovanie dlhodobých úloh, vyhýbanie sa domácim úlohám a povinnostiam, zhoršený odhad času, strácanie vecí, ťažkosti so zaradením do kolektívu rovesníkov, unáhlené nadväzovanie a ukončovanie vzťahov, menšia odolnosť voči neúspechu a kritike, urážlivosť, vnútorný nepokoj, poruchy spánku a ďalšie prejavy.

Poruchu možno odhaliť väčšinou už v predškolskom veku, ale výraznejšie sa prejaví po nástupe do školy. V školskom prostredí sa viac prejavia poruchy sústredenia a nezhody v kolektíve. Problémom sa stáva disciplinovanosť, neschopnosť ovládať sa.

• Na zvládnutie správania dieťaťa s ADHD používajte stále rovnakú stratégiu, majte jasne dané zrozumiteľné pravidlá. Tieto pravidlá musia dodržiavať všetci. Doma obaja rodičia, starí rodičia aj učitelia v škole.
• V škole by dieťa malo sedieť tak, aby ho nič nerozptyľovalo, malo by sedieť v prvých laviciach, aby naň pôsobilo čo najmenej podnetov, na dohľad učiteľa, aby nerušilo suseda.
• Pri učení doma by nemala hrať hudba ani televízia, na pracovnom stole by mali byť len najnutnejšie veci potrebné na školskú prácu.
• Majte stále na mysli, že pozornosť dieťaťa kolíše počas dňa celkom nezávisle od jeho vôle a že sa výrazne zhoršuje pri aktivitách, ktoré ho nebavia.
• Zabúdanie by nemalo byť zdrojom kritiky, písania poznámok a zhoršených známok.
• Väčšina detí s ADHD má zhoršené grafomotorické zručnosti a dosiahnutie úpravného písma nie je v ich silách. Tieto deti je lepšie skúšať ústne. Pri ústnom skúšaní je jednoduchšie rozlíšiť, či dieťa chybuje z neznalosti alebo z nepozornosti.
• Dieťa s ADHD by malo dostávať pochvalu aj za to, že sa snaží, bez ohľadu na výsledok niekedy márneho úsilia.
• Pre dieťa je oveľa prijateľnejší fakt, že vám niečo prekáža („Prekáža mi, že máš v izbe neporiadok“.), než to, že niečo pokazilo. („Si neporiadny.“)
• Hyperaktívne dieťa potrebuje hodnotenie, najmä kladné, oveľa častejšie ako iné deti.
• Deti s ADHD niekedy nevedia vnímať čas a preto často nedodržia časový limit. Pomáha, keď pri práci vidia na hodiny.
• Na zmiernenie častých konfliktov a nedorozumení je užitočné naučiť sa ich predvídať a plánovať.
• Pre deti s ADHD je typické horšie ovládanie emócií, ktoré môže aj zdanlivo bezdôvodne vyústiť do záchvatu zlosti. Ak dieťa dobre poznáte, môžete týmto záchvatom zlosti čiastočne predísť. Nekričte na dieťa ani ho nebite, ale ani mu nesplňte všetko, čo chce. Povedzte dieťaťu, že sa vám jeho správanie nepáči a potom ho ignorujte. Keď dieťa nemá obecenstvo, väčšinou samo prestane.

Nemajte pocit, že za ochorenie vášho dieťaťa môžete vy. Že ste urobili chybu vo výchove, že nie ste dobrí rodičia. ADHD je ochorenie z väčšej časti genetické a môžu sa na ňom podieľať ďalšie faktory, ako napríklad pôrod. ADHD nie je možné spôsobiť zlou výchovou.

Keď začnete mať podozrenie, že dieťa má príznaky ADHD, nepodceňujte to. Problém sám nezmizne. Ideálny začiatok liečby je ešte pred nástupom do školy. ADHD často spozná aj laik, ale iba detský psychiater je kompetentný stanoviť diagnózu ADHD a navrhnúť primeranú liečbu.

Po určení diagnózy informujte o zdravotnom stave vášho dieťaťa škôlku alebo školu, ktorú dieťa navštevuje.

• Dieťa je viac ako šesť mesiacov nepokojné, nepozorné, impulzívne vo väčšej miere než ostatné rovnako staré deti
• Rodičia iných detí častejšie hovoria, že vaše dieťa má horšie sebaovládanie, je aktívnejšie, impulzívnejšie a nepozornejšie v porovnaní s ostatnými deťmi.
• Na uhliadnutie dieťaťa musíte vynaložiť viac času a námahy než ostatní rodičia.
• Ostatné deti sa nechcú hrať s vaším dieťaťom, pretože je hyperaktívne, dráždivejšie alebo agresívnejšie.
• Učitelia vás informujú o tom, že niekoľko mesiacov má dieťa problémy so správaním.
• Často strácate s dieťaťom trpezlivosť, fyzicky ho trestáte, cítite sa v súvislosti s výchovou vášho dieťaťa vyčerpaní a bezradní.
• Považujete za nebezpečné nechať dieťa chvíľku osamote.

Dôležité je, aby ste si nemysleli, že vám všetko vaše dieťa robí naschvál. Dieťa s ADHD naschvály nerobí. Potrebuje väčšiu pozornosť, väčšiu starostlivosť, trpezlivosť, lásku a pochopenie. Pre svoj vývin potrebuje pevný poriadok so zabehnutými rituálmi.

Dôsledná liečba sa vyplatí a v dospievaní príznaky ADHD väčšinou postupne vymiznú. Ak však dieťa náležitú starostlivosť nemá, potom práve v puberte často skúša drogy, môže mať problémy začleniť sa do spoločnosti, býva v konflikte so zákonom, s okolím a často aj s vlastnou rodinou.