O detskom plači a jeho vplyve na psychiku dieťaťa

Naši starí rodičia vyrastali v malých miestnostiach s rodičmi a niekoľkými súrodencami. Často spali v jednej posteli, pretože na viac súkromia nemali ani priestor, ani financie. Dnešná doba je iná. Stavíme veľké domy, veľké izby, veľké postele, aby sme tam dieťa s čistým svedomím mohli vystrčiť. Najlepšie od začiatku, aby sa nerozmaznalo. A ako bonus dostane monitor dychu. My sa ideme túliť do postele k manželovi. Nepostráda to logiku? Prečo má spať sám ten malý tvorček? Tie citlivejšie maminky tlačí zlé svedomie. Bábätko v postieľke plače a plače a ony za dverami plačú tiež. Ale nesmú tam predsa ísť, rozmaznali by ho! A tak sa trápia obaja a každý sám. Pritom je to také neprirodzené. Dieťaťu má predsa plač slúžiť na to, aby privolalo mamu. Úloha matky zase spočíva v tom, aby uspokojovala potreby svojho dieťaťa. Aby tu pre neho bola.

V okolí mám maminku, ktorá pre svoje dieťa rezervovala miesto v jasliach v štvrtom mesiaci tehotenstva. Dievčatko od svojho pol roka jasle skutočne navštevuje. Preplakalo týždne a potom pochopilo, že mu plač nepomôže.

A tak aj dieťa, ktoré odložíte do vedľajšej izby, plače, plače, volá maminku, ktorá neprichádza. Keď už dochádzajú sily, zaspí. Nie preto, že by sa vychovalo a pochopilo, že má spať samo, ale preto, že už svoju snahu privolať pomoc vzdalo. Skúsi to ešte pár dní, ak bude odozva opäť negatívna, vzdá to. Pochopí, že keď bude volať o pomoc, aj tak mu nikto nepomôže. Naozaj toto chceme? Vedeli ste, že takéto dieťa, ktoré už svoj boj vzdalo, síce nekričí, ale má rovnaké fyziologické reakcie ako plačúce dieťa? Rovnakú tepovú frekvenciu, môže sa potiť, vylučuje sa stresový hormón. Len neplače. Pretože plač slúži na privolanie pomoci a ono pochopilo, že sa jej nedočká. Smutné. Ak však plačúce dieťa pochováme či nakojíme, upokojí sa, ale čo to rezignujúce?

Každé dieťa potrebuje mať človeka, pre ktorého bude všetkým na svete. Ktorý príde, keď zavolá o pomoc. Tak ako pred tisíckami rokov, keď bábätkám blízkosť maminky pomáhala prežiť, pretože inak by ich zožrala zver. Táto potreba je dôležitá rovnako ako napríklad potreba pitia alebo jedla. Oplatí sa zamyslieť nad tým, že deti majú potreby stále rovnaké, ako mali deti našich predkov, ale maminky reagujú inak, pretože „idú s dobou“, ktorá velí vychovávať už od pôrodnice. Hrejivé náručie maminky bohužiaľ (chvalabohu) žiadna technická vymoženosť nenahradí.

Deti, ktoré sa ako bábätká často nosili a maznali, majú uspokojenú potrebu bezpečia. Je zvláštne, že tieto rozmaznávané deti majú potom väčšiu tendenciu osamostatniť sa ako deti, ktorým bola táto potreba upierana. Takže sa nebojte, bábätko ani batoľa rozhodne nerozmaznáte. Vlastne ani staršie deti nie, rozhodne nie láskou. :)

Veľmi často sa u detí, u ktorých nie je uspokojená potreba mať niekoho pre seba, objaví deprivácia. Jedným z príznakov môže byť aj to, že dieťa tak veľmi prahne po kontakte, že mu je úplne jedno, s kým sa maznáva, koho bozkáva, komu hovorí, že ho má rado. Skrátka sa hrnie ku každému. Takéto deti majú potom veľké problémy v dospelosti vo vzťahoch. Najmä s neverou.

Ak budete k plaču svojho dieťaťa pristupovať s láskou, otvorí to dvere ďalšej komunikácii medzi vami a dieťaťom. Nehľadiac na to, že dostatočne „vymaznané“ dieťa v noci lepšie spí. A čo je ďalším dôležitým faktorom, prečo prísť na pomoc svojmu plačúcemu dieťaťu? Rodina je prvé prostredie, kde sa dieťa môže naučiť žiadať o pomoc a tým získať dôveru vo svet – keď budem potrebovať, môžem si o pomoc povedať, ľudia mi pomôžu. Ak sa už takto malé bábätko sklame, ponesie si dôsledky do ďalšieho života. Na všetko som sám, nemôžem sa spoľahnúť na nikoho iného než na seba.

Zdroje: Šance dětem

A čo vy? Ako pristupujete k plaču svojho dieťaťa?

• IPčko — Krízová linka pomoci IPčko, nonstop a bezplatne 0800 500 333
• Liga za duševné zdravie — Linka dôvery Nezábudka, nonstop a bezplatne 0800 800 566