Vplyv klasickej hudby na duševný rozvoj dieťaťa

Vo svete prebehlo množstvo experimentov, ktoré potvrdzujú takzvaný „Mozartov efekt“. Výsledky týchto štúdií preukázali, že deti, ktoré boli v pravidelnom kontakte s Mozartovou hudbou, vykazujú lepšiu schopnosť sústredenia, lepšiu priestorovú predstavivosť a priestorové myslenie. Mozartove skladby sa vyznačujú dokonalou formou, kombinujú usporiadanosť a predvídateľnosť s určitým druhom náhodnosti. A zrejme práve to lahodí nášmu uchu najviac.

Termín vytvoril francúzsky vedec Dr. Alfred A. Tomatis a pochádza z experimentu, ktorý ukázal, že počúvanie klasickej hudby môže dočasne zvýšiť IQ a zvýšiť priestorové a časové vnímanie.

Niektoré štúdie hovoria aj o tom, že klasická hudba by mohla mať rovnaký vplyv aj na ešte nenarodené deti v maternici. Vzhľadom na to, že bábätká počujú zhruba od 4. mesiaca tehotenstva, odporúčajú odborníci tehotným ženám klasickú hudbu počúvať.

{{:pr:}}

E. Glenn Schellenberg z University of Toronto ponúkol šesťročným deťom v torontskom regióne zadarmo týždenné kurzy spevu alebo hry na klavír na Kráľovskom konzervatóriu (Royal Conservatory of Music). Ďalšia tretina detí zahrnutých do štúdie navštevovala kurzy herectva. Posledná skupina šesťročných nebola nijako pripravovaná. Pred začatím štúdie boli deti otestované pomocou stupnice Wechsler Intelligence Scale for Children (WISC, Wechslerova inteligenčná škála pre deti). Po týchto testoch nastúpili deti do školy a boli rozdelené do svojich skupín. Pri prechode z prvého do druhého ročníka boli deti opäť testované. Všetky sa zlepšili v priemere minimálne o 4,3 bodu. Deti, ktoré sa učili spev alebo hru na klavír, sa však zlepšili ešte viac, a to o 7 bodov, inými slovami o 2,7 bodu viac ako deti z herectva alebo deti bez prípravy.

Môžeme si však priblížiť ešte jeden americký výskum. Lekár a biológ Lewis Thomas uskutočnil štúdiu na skupine uchádzačov o štúdium medicíny. Zistil, že zo všetkých študentov mali najväčšiu úspešnosť tí, ktorí predtým študovali hudbu - plných 66 %. Pre porovnanie, prijatých bolo len 44 % študentov, ktorých hlavným predmetom bola biochémia. Oddelená štúdia siedmich a pol tisíca vysokoškolákov ukázala, že študenti hudby rozumeli zo všetkých najlepšie písanému textu, porazili tak študentov angličtiny, biológie, chémie aj matematiky.

Aj francúzska štúdia uskutočnená v roku 2012 naznačuje, že počúvanie klasickej hudby môže mať pozitívne prínosy. V štúdii bola dvom samostatným skupinám študentov udelená rovnaká video prednáška. Jedna skupina pri tom počúvala ako kulisu klasickú hudbu, zatiaľ čo druhá nie. Obe skupiny boli potom testované na znalosti z video prednášky. Keď boli testy porovnávané, vedci zistili, že skupina, ktorá počúva klasickú hudbu, zaznamenala výrazne lepšie výsledky ako skupina druhá. Dospeli k záveru, že hudba môže vytvoriť zmenu prostredia, ktorá vedie k zvýšeniu kognitívneho výkonu.

Hovorí sa, že hudba lieči. Áno, existuje dokonca tzv. muzikoterapia, teda terapia, pri ktorej sú pacientom navodzované príjemné stavy pôsobením upokojujúcej hudby.

Zaujímavá je napríklad štúdia uskutočnená v roku 2012 Duke Cancer Institute. Tu bola púšťaná klasická hudba pacientom počas liečby rakoviny. Pacienti, ktorí počúvali klasickú hudbu počas stresujúceho zákroku, zažili menej úzkosti ako účastníci, ktorí počúvali iba okolitý šum. V tejto štúdii jedna skupina účastníkov dostala slúchadlá a počúvala Bachove koncerty, zatiaľ čo druhá skupina dostala rovnaké slúchadlá, ale bez hudby. Výskumníci zistili, že účastníci, ktorí mali iba „tiché“ slúchadlá, vykazovali zvýšenie krvného tlaku, zatiaľ čo tí, ktorí počúvali Bacha, mali stály krvný tlak. To naznačuje, že klasická hudba môže mať vlastnosti, ktoré priamo ovplyvňujú ľudskú psychiku.

Taktiež bolo preukázané, že relaxačná hudba zmierňuje prejavy stresu u pacientov pred operáciou. Niektorí bádatelia tiež spomínajú pozitívne účinky hudby na pacientov s rôznymi poruchami, od Alzheimerovej choroby či demencie až po schizofréniu.

Počúvate radi klasickú hudbu? A púšťate ju svojim deťom?