Chodúľky, skákadlá a ohrádky. Škodia alebo pomáhajú?

Chodítka bývali kedysi veľkým hitom, ale aj v dnešnej dobe sa tešia pomerne veľkej obľube. Hoci pred nimi varujú aj samotní odborníci z radov pediatrov, fyzioterapeutov a ortopédov. V niektorých krajinách sú dokonca zakázané, v Česku nie. Chodítko môže byť statické alebo aktívne. Statické chodítko je klasické chodítko, ktoré poznáte zo svojho detstva. Dieťa sa doň posadí, následne sa odráža špičkami nôh a napriek tomu, že vyzerá šťastne, vlastne trpí.

Každé dieťa má svoje tempo a prirodzený priebeh dozrievania. Preto sa neoplatí nikam sa ponáhľať. Deti sa najlepšie učia pozorovaním. Sledujú chôdzu ostatných a snažia sa ju napodobniť. Zároveň skúmajú svoje chodidlá a snažia sa pochopiť, ako fungujú ich nohy. To všetko im chodítka znemožňujú, pretože nevidia na svoje nohy a ich mozog nedostáva tie správne informácie pre správny motorický vývin.

Dieťa by malo začať chodiť samo, až keď sú jeho svaly a kĺby plne pripravené. Pobyt dieťaťa v chodítku spôsobuje, že sa dieťa naučí nesprávne pohybové vzorce pre chôdzu. Čo môže mať v neskoršom veku za následok napríklad chybný došľap, bolesti chrbta a hlavy. Chôdza je pre dieťa veľmi zložitý proces, ktorý začína chôdzou popri nábytku a úkrokmi do strán. Bábätko sa musí naučiť udržať najskôr rovnováhu a pracovať s ťažiskom svojho tela. Začína sa tiež vyvíjať nožná klenba.

V polovici prvého roka života majú zdravé bábätká silné nutkanie pohybovať sa po podlahe. Na prvý pohľad sa zdá, že deti bojujú so svojimi končatinami, valia sudy a skúšajú sa plaziť. Keď sa konečne dostanú k svojej hračke, nasleduje veľké potešenie. Neskôr sa toto ich úsilie obráti na chodenie vo vzpriamenej polohe. Deti, ktoré využívajú chodítko, preskakujú niektoré dôležité body na tejto vývinovej ceste. S prstami v neprirodzenej polohe len ľahko kĺžu po podlahe a navyše sú vzpriamené skôr, než nadíde ich čas. Podľa štúdií deti, ktoré trávili v chodítku neprimeraný čas alebo boli doň posadzované príliš skoro, dosahovali horšie výsledky v psychomotorickom vývine.

Navyše, nie všetky chodítka spĺňajú bezpečnostné normy. Viac sa o chodítku dozviete v článku Chodítka – áno či nie?

Ďalšou často zbytočnou pomôckou pre bábätká sú hopsadlá a skákadlá. Mnoho týchto výrobkov nesie označenie o vhodnosti používania už od štyroch mesiacov. Tieto pomôcky však držia dieťa v pasívnej vertikálnej polohe, ktorú ešte samo fyzicky v štvrtom ani v šiestom mesiaci nezvláda. Jeho pohybový systém nie je na túto polohu pripravený. V štvrtom mesiaci ešte nie je chrbtica bábätka v celom svojom rozsahu vzpriamená a záťaž gravitácie ešte nedokáže vo vertikále kvalitne uniesť. Aby si telo s novou polohou poradilo, buduje si nesprávne pohybové vzorce pre držanie tela. Tie si potom nesieme so sebou aj do dospelosti.

Pred použitím hopsadla by malo bábätko zvládať určité zručnosti. Medzi tieto zručnosti patrí napríklad to, že sa hrá na boku, vie sa točiť na bruško za hračkami na obe strany, vie šikmý sed s oporou o lakeť alebo o natiahnutú dlaň, otočí sa z bruška na chrbát, lezie alebo sa symetricky plazí. Podľa týchto zručností spoznáme, že šikmé svalové reťazce sú dostatočne silné, aby udržali driekovú chrbticu vzpriamenú.

Väčšinou štvorcový molitanový matrac a okolo neho drevené mreže. Detská ohrádka uľahčuje život mamičkám a chráni dojčatá pred nebezpečnými predmetmi. Vyzerá celkom neškodne – ohraničený priestor, z ktorého sa dieťa samo nedostane, je bezpečný (ak spĺňa všetky bezpečnostné normy). Ale neobmedzuje dieťa vo vývine?

Pri využívaní ohrádky je potrebné brať ohľad na vek a potreby dieťaťa. Vhodná (ale trochu zbytočná) je približne do šiestich až ôsmich mesiacov, keď dieťa leží na jednom mieste, zoznamuje sa s vlastným telom a najviac sa prevaľuje alebo naťahuje za hračkami okolo seba. Hneď ako sa však dieťa dokáže dostať z miesta na miesto a začne sa plaziť, je načase vymeniť ohrádku za hraciu deku, inak sa vývin dieťaťa môže spomaliť. V druhom polroku totiž dojča potrebuje objavovať okolie. Navyše, ak má ohrádka priečky, podnecuje dieťa opäť k tomu, aby sa stavalo skôr, než to dovolí jeho svalová výbava. (To je mimochodom tiež častá situácia v postieľke, preto odporúčame zaobstarať si postieľku s odnímateľnou bočnicou a pristaviť ju k posteli mamičky, čo má okrem iného aj veľkú výhodu pri nočnom dojčení.) Ohrádku teda využívajte len krátkodobo a kvôli bezpečnosti potomka, napríklad keď zvoní poštár a vy potrebujete na chvíľočku nechať dieťa samotné.

Voľný priestor je pre lezúce dojčatá prirodzenejší, pre rodičov však znamená viac práce a stráženia. Dieťa však takýto voľný priestor potrebuje – spoznáva svet a vďaka plazeniu sa rozvíja nielen pohybovo, ale aj verbálne. Na lezúce alebo plaziace sa dojča sú rodičia nútení viac reagovať a hovoriť.

Vôbec najhoršia chyba, ktorej sa rodičia dopúšťajú, je, že dieťa v ohrádke nechajú aj zaspať a spať. Dieťa potrebuje jasne vymedzený priestor pre hru a pre spánok, aby vedelo, či je čas spať, alebo sa hrať.

Máte ohrádku a ste teraz trochu v rozpakoch, čo s ňou? Nezúfajte, príde čas, keď deti naopak milujú malé domčeky, uzavreté priestory a skrýše.

Áno, aj vďaka tomu bývajú chodítka, hopsadlá alebo ohrádky veľmi obľúbené. Na tom nie je nič zlé, každá z nás potrebuje aspoň občas chvíľku pre seba, ktorú nám naša drobotina ani za nič nechce dopriať. Existujú však aj iné spôsoby, ako dieťa zabaviť, bez toho aby sme ho odkladali do chodítok, závesných hopsadiel a skákadiel, alebo ohrádok.

Ak potrebujete naliehavo niečo urobiť v domácnosti alebo staršie dieťa túži po vašej pozornosti, skúste šatku alebo ergonomický nosič. Dieťa tak budete mať pohodlne na svojom tele a obe ruky budete mať voľné na prácu.

Môžete využiť aj hracie deky, na ktorých býva pre dieťa pripravených veľa hracích prvkov, ktoré ho zabavia. Pre deti je veľmi prínosné, keď im umožníte otáčanie a dopriajete im pevný a plošný dotyk pred neustálym dvíhaním.

Ak už máte staršie dieťa okolo jedného roka, ktoré stále niekam uteká, a túžite ho nejako zabaviť, skúste mu zaobstarať napríklad tzv. učiacu vežu. Je to taká multifunkčná pomôcka, stolička s ohrádkou, do ktorej si dieťa môže vliezť a jeho ruky sú tak v úrovni kuchynskej linky alebo dospelého človeka. To umožňuje dieťaťu zapojiť sa do rôznych činností, ako je príprava pokrmov, upratovanie stola či iná práca. Vaše dieťa bude veľmi nadšené, pretože sa bude cítiť v centre diania, nebude sa nudiť a nie je nič lepšie než zapojiť dieťa do chodu domácnosti. Je to bezpečný spôsob, ako byť spolu a zároveň mať svoje dieťa neustále pod kontrolou.

{{:pr:}}

Učiacu vežu môžete aj vyhrať v našej súťaži, tak sa zapojte.

Nakuknite aj do našej Poradne, kde sa jedna z vás, mamičiek, zaujíma o to, aký je rozdiel medzi vplyvom chodítka a odrážadla na dieťa.

• Slovenská obchodná inšpekcia — Úvodná stránka (aj nebezpečné výrobky)