Chodítka – áno či nie?

Nezabúdajme ani na bezpečnosť. Podľa prieskumov ČOI (Česká obchodní inspekce) (na Slovensku: Slovenská obchodná inšpekcia) splnila kritériá pre bezpečnosť iba polovica chodítok na českom trhu. Z detí chodiacich v chodítku môžu rodičia často nadobudnúť nesprávny dojem, že dieťa je už plne mobilné. Púšťajú tak deti na obchôdzky okolo domu. Tieto deti potom často končia v ordinácii lekárov po páde zo schodov, prevrátení chodítka či náraze do nábytku.

Od roku 2000 by mali byť chodítka bezpečnejšie. Mali by byť vybavené uchopovacím mechanizmom, ktorý udržiava dieťa ďalej od okraja schodiska, alebo dizajnom, ktorý bráni nabúraniu do dverového rámu. Mnohí výrobcovia však tieto normy stále nedodržiavajú.

Statické chodítko

To sú klasické chodítka. Môže psychomotorický vývin detí spomaliť. Dieťa v ňom nesedí, je zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od podlahy.

Aktívne chodítko

Ak naozaj túžite svojmu dieťaťu zadovážiť chodítko, zvoľte aktívne chodítko – vozík. Je menej škodlivé. Poslúži ako pojazdná opora pri prvých krôčikoch aj ako hračka a jeho nesprávne použitie je takmer vylúčené. Do tohto chodítka sa dieťa neposadzuje, len ho pred sebou tlačí (funguje na princípe pomôcky pre zdravotne postihnutých). Tieto chodítka možno používať na hranie približne od deviatich mesiacov. Najskôr sa používa napríklad ako hrací panel a neskôr, keď dieťa chodí okolo nábytku, sa vďaka tomuto chodítku môže zdokonaľovať v chôdzi. Ak však nechcete míňať za drahé chodítka, nezúfajte. Väčšina detí si urobí chodítko napríklad z kuchynskej stoličky alebo škatule, pretože malí objavitelia túžia poznať čo najviac nových vecí.

Za:

• Pohodlnosť – dieťa je v relatívnom bezpečí, máte možnosť venovať sa domácnosti alebo staršiemu súrodencovi.

Proti:

• Zbytočnosť – na nácvik chôdze nie je potrebné.
• Možné zdravotné dôsledky – chôdza po špičkách, ťažkosti s rovnováhou, bedrami alebo chrbticou.
• Unáhlenosť – každé dieťa má iný prirodzený vývin, nie je vhodné ho unáhliť.
• Nebezpečnosť – podľa prieskumu ČOI je v súlade s normou iba polovica chodítok na českom trhu.

Argumentov proti je pomerne veľa, čo teda vedie niektorých rodičov k tomu, aby chodítko svojmu dieťaťu zadovážili? Pomerne častým dôvodom je istá pohodlnosť. Dieťa sa v chodítku samo zabaví a rodičia majú pocit, že je v bezpečí, takže majú chvíľu čas venovať sa niečomu inému.

Nájdu sa aj takí rodičia alebo starí rodičia, ktorí kupujú chodítko z presvedčenia, že robia pre dieťa to najlepšie. Prečítajú si niekde, v koľkých mesiacoch má dieťa stáť a kedy má začať chodiť, a keď chôdza neprichádza, tak sa tomu snažia pomôcť. Opak je však pravdou.

Posaďte si dieťatko k ruke, položte ho na hraciu deku, obkoleste ho hračkami a uvidíte, že uvariť obed alebo vybaviť e-maily zvládnete aj bez chodítka.

Cvičila som so synom od narodenia podľa Vojtovej metódy. Nikdy nebol tabuľkové dieťa. Držať hlavičku, pretáčať sa, liezť po štyroch, všetko začal robiť o niečo neskôr ako jeho rovesníci.

Chodiť začal sám v priestore až v 18 mesiacoch. Občas som si niečo vypočula od okolia, prečo ešte nechodí a podobne. Postavil sa relatívne skoro pred prvými narodeninami, ale hrozne dlho chodil len okolo nábytku alebo si tam, kam potreboval, jednoducho došiel po štyroch. Bol len veľmi opatrný. Vždy ma však tešilo to, že všetky pohyby začal robiť hneď správne, bez zlých návykov. Nikdy by mi nenapadlo kúpiť mu chodítko!

Takže naozaj nechajte dieťatku jeho tempo. Všetko sa skôr alebo neskôr naučí.

• Slovenská obchodná inšpekcia — Úvodná stránka (aj nebezpečné výrobky)