Učíme sa chodiť na nočník ľahko a rýchlo

V skutočnosti nie je nutné učiť dieťa chodiť na záchod. Namiesto toho len nastavte podmienky tak, aby sa to vaše dieťa mohlo naučiť samo. Vaším cieľom je, aby to bolo také jednoduché a ľahké, ako je to len možné. Myslite na to ako na sled drobných zručností – proces učenia, ktorý sa odohráva v priebehu času, rovnako ako je to pri všetkých ostatných zručnostiach.

Ako na to – krok za krokom

Tu je krok za krokom sprievodca nočníkovým vzdelávaním:

• Začnite tým, že sa s dieťaťom budete o používaní nočníka rozprávať. Čítajte obrázkové knihy s touto tematikou, ukazujte mu, ako nočník používa bábika. Túto hru majú deti väčšinou rady.
• Najviac sa deti učia pozorovaním. Rozprávajte o tom, čo robíte na záchode. Hovorte mu, kam idete a prečo. Nechajte dieťa pozerať sa. Obzvlášť u chlapcov pomôže, ak budú môcť sledovať iných chlapcov alebo svojho otca na záchode.
• Deti milujú kopírovanie ostatných detí. O niečo starší súrodenci, deti príbuzných alebo kamaráti, ktorí sú ochotní používať záchod pred vaším dieťaťom, môžu byť v procese učenia neoceniteľní.
• Dôrazne odporúčame mať nočník v každej kúpeľni domu. Vďaka tomu budú môcť deti precvičovať sedenie na nočníku kedykoľvek budú chcieť, zatiaľ čo vám budú robiť spoločnosť v kúpeľni.
• Neukvapte začiatok. Najprv nechajte dieťa sadať si na nočník úplne oblečené. Tým si vytvára svalovú pamäť a pri častom sadaní na nočník sa tam bude cítiť pohodlne.
• Nechajte ho hrať sa pri sedení na nočníku. Pripravte dieťaťu k nočníku nejaké detské knižky či obrázky. Hrajte s ním slovné hry, spievajte. Vyberte nočník, ktorý bude vaše dieťa baviť. Môže mať obrázky, môže vyzerať ako trón alebo môže vydávať zvuky. Nikdy však dieťa nenúťte sedieť na nočníku a ani ho tam násilne neposadzujte.
• Keď si dieťa zvykne sedieť na nočníku oblečené, pravidelne sa ho pýtajte, či si tam náhodou nechce sadnúť nahé. Niekedy povie áno, niekedy povie nie. Nerobte z toho žiadnu vedu, vaším cieľom je, aby sa cítilo čo najviac v pohode a pohodlne. Dieťa musí byť schopné stráviť na nočníku dosť času, aby bola šanca, že sa podarí nechať niečo vyjsť.
• Hneď ako sa sedenie na nočníku stane pre dieťa úplnou samozrejmosťou, vyprázdňujte zakaždým obsah plienky do nočníka. Vysvetlite dieťaťu, že jeho telo každý deň robí bobok a ten že patrí do nočníka. Povedzte mu, že zakaždým, keď ho to začne tlačiť v brušteku, môže čúrať a kakať priamo do nočníka.
• Ak sa dieťaťu podarí vyčúrať alebo vykakať do nočníka, obdivujte ho za to. Neponáhľajte sa a nechajte dieťa sedieť na nočníku tak dlho, ako chce. Až potom mu pomôžte s vyprázdnením nočníka do záchoda a nechajte ho spláchnuť. Pri chlapcoch môžu s čúraním pomôcť hry s mierením na terč.
• Zakaždým, keď dieťa použije nočník, oslávte to spolu napríklad pesničkou, tlieskaním alebo sprievodom po byte. Tým dieťa motivujte k používaniu nočníka. Dieťa by nemalo cítiť tlak na používanie nočníka. To, či nočník opakovane použije alebo nie, by mala byť jeho voľba. Ak bude cítiť tlak, môže byť v strese, pretože si ešte nie je isté, či to zvládne.
• Vždy sa spýtajte, či dieťa náhodou pri sedení na nočníku nechce súkromie a pokoj. V prípade, že áno, pomôžte dieťaťu vyzliecť plienku či oblečenie a odíďte na chvíľu z kúpeľne.
• Ak chcete, aby si vaše dieťa zvyklo vykonávať svoju potrebu v kúpeľni, môžete ho tam začať smerovať už s plienkou. Môžete mu pripomínať, že bobok patrí do kúpeľne. Ak na dieťati spoznáte, že tlačí, odveďte ho do kúpeľne a nechajte mu tam súkromie. Neskôr si dieťa samo začne hovoriť, že chce ísť do kúpeľne, alebo tam začne rovno samo chodiť vykonávať svoju potrebu. Keď táto chvíľa nastane, môžete ho skúsiť presvedčiť, aby začal používať nočník.
• Buďte otvorení, ak bude dieťa chcieť používať veľký záchod. Väčšine detí viac vyhovuje nočník, pretože im umožňuje zaujať podobnú pozíciu ako pri kakaní na bobku (v podrepe) a niekedy sa tiež boja pádu do veľkej záchodovej misy či splachovania. Iné deti však budú chcieť rovno používať záchod ako ich rodičia. Vtedy im to umožnite a čo najviac uľahčite. Pomôcť môže malé vkladacie sedadlo, ktoré prispôsobí veľkosť otvoru, a dôležitá je nízka stolička pred záchodom. Visiace nohy totiž pôsobia proti rektálnym svalom a sťažujú dieťaťu vykonanie potreby.
• Skúste nájsť pravidelné časy, kedy skúsite použiť nočník. Môže to byť prvá vec, ktorú pôjdete urobiť po spaní alebo po raňajkách, desiati, obede... Toto pravidlo platí aj pre vás, posaďte sa na záchod spolu s dieťaťom a choďte mu príkladom.
• Snažte sa o vytvorenie správneho návyku. Pripomínajte správne miesto na vykonanie potreby (záchod, kúpeľňa) a nočník, ak vidíte, že dieťa koná potrebu inde (často to býva schované v rohu miestnosti alebo za gaučom...).
• Keď príde čas na spodnú bielizeň, nechajte dieťa, nech si ju v obchode vyberie samo, a nechajte ho rozhodnúť, kedy si ju oblečie.
• V okamihu, keď sa rozhodnete dieťaťu odobrať plienky definitívne, musíte byť pripravení na „nehody“. V prípade, že sa dieťa pocikne alebo pokaká, nevyjadrujte žiadne sklamanie. Vaše dieťa sa potom môže rebelsky postaviť do opozície alebo sa vzdať. To celý proces učenia zbytočne spomalí a pretiahne. Reagujte chápavo a ubezpečte dieťa, že sa nič nedeje a že sa „nehody“ jednoducho občas môžu stať.
• Zvážte používanie tréningových nohavičiek. V niektorých prípadoch asi môžu pomôcť, ale inak je tento medzistupeň pre deti skôr mätúci a ich používanie môže spomaliť pokrok.