Zbohom, cumeľ!

Hoci súčasný trend prináša stále dokonalejšie tvary a dokonca ortodontické cumle, jeho dlhodobé používanie môže byť v niektorých ohľadoch skôr kontraproduktívne. Krásnemu zdravému mliečnemu chrupu príliš neprospieva. A uznajte, že pohľad na trojročného caparta cumľajúceho cumeľ je prinajmenšom úsmevný.

Veľkým rizikom je práve deformácia zubov a podnebia, čo môže spôsobiť nielen problém s výslovnosťou hlások S, Z, L a R, ale aj tzv. crossbite efekt, čiže skrížený zhryz. Pozitívum je, že cumeľ nemá vplyv na kazivosť zubov.

Značný vplyv má aj na vývin reči u detí. Niektoré prieskumy dokonca tvrdia, že často cumľajúce deti sú v komunikácii zdržanlivejšie a majú problém s artikuláciou. Najmä pri syčavkách a hláskach ako L, R a Ř.

Skôr než začnete s odúčaním od cumľa, zamyslite sa, či vaše dieťatko v danom veku dokáže pochopiť vaše pohnútky a zvládne s cumlíkom prestať. Samotných variantov odúčania je potom už veľa, ale základom je začať pomaly a systematicky. Hlavne obmedzte príležitosti na cumľanie a nepoužívajte ho pri každom znamení nepokoja dieťaťa. Príčinou totiž môžu byť ďalšie faktory (horúčava, zima, hlad, smäd atď.). Nechajte drobcovi túto pomôcku iba na noc. Je dobré cumeľ počas spánku dieťaťu odobrať, nie je potrebné, aby ho malo v ústočkách po celý čas spánku. Neskôr vylúčte jeho spoločnosť pri zaspávaní úplne a nahraďte ho napríklad obľúbeným macom. Dôležitá je totiž dôslednosť a pevný postoj. Vaša istota je aj istotou pre dieťatko. Buďte pripravená na to, že pár dní či nocí bude síce ťažších, kým si dieťa zvykne, ale spoločne to zvládnete.

Ste rovnocenní partneri, preto k situácii pristupujte pravdivo a na výhovorky typu: „V obchode už nemajú ani jeden cumeľ…“ radšej hneď zabudnite. Skôr drobca motivujte tým, aký je šikovný a už veľký na to, aby cumeľ odložil. Povzbudzujte ho, že to zvládne aj bez neho. Odmeňte jeho snahu hračkou, ktorá sa stane novým kamarátom pri spaní a cumeľ v postieľke úplne nahradí.

Skúste napríklad vymyslieť situáciu, keď bude dieťatko svedkom nejakého aktu. Možností je nespočetne veľa. Napríklad ho spoločne hodiť do obálky, potom do smetnej nádoby a čakať na príchod smetiarov. Alebo príbeh, v ktorom cumeľ hodíte do poštovej schránky a pošlete ho inému dieťatku, ktoré je maličké a potrebuje cumlík viac. Perfektnou príležitosťou môže byť obdobie Mikuláša alebo Ježiška. Cumeľ im dajte a pošlite ho pre iné deti. Na oplátku Mikuláš detského darcu odmení nejakým pekným darčekom.

Niektorí rodičia volia verziu, čo nie je dobré, to sa zoškliví. A tak dajú cumľu nie príliš lákavú príchuť, čím dieťa začne cumlík odmietať.

Keď to nejde, využite niektoré autority, napríklad zubára. Ten môže ratolesť presvedčiť, že je potrebné rozlúčiť sa s cumľom, ak chce mať krásne a zdravé zúbky.

Buďte v strehu najmä pri deťoch starších ako tri roky a nepodliehajte ich výmyslom. Sú to múdre bytosti, ktoré si vedia v hlave usporiadať, pri akých príležitostiach majú na cumeľ nárok. Takže sa vám potom môže ľahko stať, že si dieťatko bude vymýšľať, že sa mu chce spinkať alebo že ho niečo bolí, len aby dosiahlo svoje a dostalo cumlík. V takom veku dieťaťa už naozaj musíte byť tvrdí a povedať jednoznačne NIE.

Naše dieťa tiež patrilo do skupinky „cumľošov“. Keď mala dcéra osemnásť mesiacov, začali sa na mňa zo všetkých kútov rodiny hrnúť narážky na naše cumľanie. Usúdila som, že už je naozaj najvyšší čas cumeľ obmedziť a pustila som sa do toho. Trošku som sa obávala, ako to pôjde, ale ustúpiť som nemienila. Začala som práve obmedzením cumľania iba na spanie po obede a v noci, neskôr iba na to nočné. Išlo to dobre. Do toho dcéru, žiaľ, prekvapili v ústočkách afty, ktoré situácii tiež trošku pomohli. Dcéra potom cumlík dávala do úst s určitými rozpakmi a už ho nevyžadovala tak často.

Vrcholom toho všetkého bol fakt, že naše dieťa začalo silikón pri cumľaní hrýzť, takže nám cumlík vydržal sotva dva dni, kým nebol dieravý ako sito. To som už povedala STOP. Cumeľ som schovala a pripravila som si príbeh o tom, že: „Cumeľ sa s nami rozlúčil, pretože sme mu tým hryzením spôsobili veľké bebí a to ho bolí. Odišiel za bábätkom, ktoré ešte nemá zúbky a nebude teda cumeľ hrýzť. Navyše ty si už veľká a nepotrebuješ ho, bábätko áno.“ Odmenou za statočnosť boli parádne omaľovánky s nálepkami. Išlo to prekvapivo dobre, na cumlík sa dcéra ešte pár dní pýtala so slzami na krajíčku, ale neskôr si naň už ani nespomenula. A tým sme celý príbeh o cumľaní doma zakončili.

Ak všetko nejde podľa vašich predstáv, nevzdávajte to a nechajte tomu voľný priebeh, pretože lámanie cez koleno všetko len zhorší. Nie všetko sa darí zo dňa na deň a aj v prípade odúčania takejto neresti, akou je cumľanie, musí rodič a hlavne dieťa prejsť kus cesty. Ale ten výsledok a radosť z úspechu stoja za to, verte mi!

Máte aj vlastný príbeh o lúčení s cumľom? Napíšte nám a inšpirujte ďalšie čitateľky.

Použité zdroje:

1. www.bumima.cz/clanky/kdy-skoncit-s-dudlikem/
2. zena.centrum.cz/deti/clanek.phtml?old_url=deti/miminko/2010/11/10/clanky/kdy-prestat-s-dudlikem-jak/

• Slovenská komora zubných lekárov — Zdravý úsmev — prevencia pre deti