Obdobie vzdoru

Hoci vám obdobie vzdoru môže pripadať ako nočná mora, ako čas neustáleho konfliktu a ako boj „kto s koho“, mali by ste si uvedomiť, že nič z toho, čo dieťa robí, nie je prejavom agresivity, nie je to porucha osobnosti ani odchýlka od zdravého vývinu. Naopak. Všetky popisované zmeny v detskom správaní sú znakom toho, že vaše dieťa dorástlo do ďalšieho obdobia vývinu.

Obdobie vzdoru je nevyhnutným vývinovým krokom. Zvládanie jeho prejavov je pre dieťa podstatne náročnejšie ako pre rodičov. Dieťa spoznáva svoju osobnosť a hľadá samo seba. Často sa ocitá v silnom vnútornom rozpore, keď niečo veľmi intenzívne chce, ale zároveň nemá schopnosť, ako to dosiahnuť.

Jeho osobnosť sa prudko vyvíja, ale rozum nie je vždy v súlade s citmi. Vzdorovité záchvaty sú prejavom nezrelosti nervovej sústavy a neschopnosti naplniť svoje potreby či želania. Všetko je dané nedostatkom skúseností vášho dieťaťa.

Dieťa vo veku dvoch rokov síce rozumie slovu nie, ale nie je schopné povedať nie samo sebe, správať sa podľa takejto požiadavky rodiča. Záchvat zlosti alebo plaču zvyčajne nejde ľahko zastaviť aktivitou rodiča a ani to nebýva žiaduce.

Obdobie vzdoru u dieťaťa často býva aj obdobím sebapoznania u rodičov, pretože deti vás napodobňujú, riadia sa viac vašimi činmi ako slovami, reagujú na vaše emócie a aktivity.

V tomto veku dieťa nemá vyvinutý pocit viny. Fyzické tresty ani iné spôsoby trestania, ako je krik, zahanbovanie, vydieranie, manipulácia, vyhrážanie, popieranie pocitov a emócií, odopieranie lásky či pozornosti, nenaučia dieťa pracovať so svojimi emóciami. Naopak, môžu prejavy vzdoru zhoršiť. Dieťa bude zakázané činnosti vykonávať tajne.

Rodičia by obdobie vzdoru nemali chápať ako niečo, čo sa deje len im a čo je vo svojej podstate namierené proti nim. Zo strany dieťaťa v tom nie je nič osobné. Zlostí sa, lebo musí. Lebo to inak nevie. Niečo chcelo a nedostalo to. Po niečom túžilo, ale jeho očakávanie nebolo naplnené. A jeho nervová sústava nie je natoľko stabilná, aby túto situáciu zvládlo. A tak reaguje skratkovito. Záchvatom zlosti, krikom, plačom.

Nesnažte sa s dieťaťom bojovať a dokazovať mu, že ste silnejší. Nenapodobňujte svoje dieťa, aby ste dali najavo svoju autoritu.

Často sa stáva, že rodič, ktorý si nie je istý sám sebou a ktorý nie je vnútorne presvedčený o tom, že je skutočne tým silnejším, sa snaží dieťa za každú cenu prinútiť k poslušnosti a prispôsobivosti. Tým, že v dieťati prejavy vzdoru potláčate silou, narúšate nesmierne dôležitú vývinovú fázu, ktorou dieťa prechádza.

• Únava – v čase pred zaspaním sa dieťa ľahšie rozčúli, záchvat vzdoru býva intenzívnejší a ťažšie utíšiteľný.
• Konkrétne situácie – porušenie denných rituálov, vyrušenie z hry, neberanie slov a pocitov dieťaťa vážne a ich popieranie, obmedzovanie slobody pohybu, snaha regulovať vyjadrovanie detských predstáv a želaní (napr. z akého hrnčeka chce dieťa piť), z pohľadu dieťaťa nezmyselný zákaz alebo príkaz, nedostatočná úroveň motorického vývinu na realizáciu predstáv dieťaťa (dieťa chce činnosť vykonávať samo, ale nedarí sa mu to), snaha dieťaťu pomôcť, keď chce danú činnosť vykonávať samo.

• Prejavom dostatku lásky pomáha:
• Poznať a predvídať reakcie dieťaťa.
• Túliť sa a maznať sa s dieťaťom.
• Aktívne sa hrať s dieťaťom na jeho úrovni (na zemi, z očí do očí).
• Zapájajte dieťa do bežných činností:
• Ponúkajte dieťaťu činnosti, o ktoré prejavuje zvýšený záujem.
• Zdieľajte s dieťaťom svoje skúsenosti.
• Deti sa učia viac pozorovaním činností rodiča ako počúvaním jeho reči.
• Pripravujte dieťa na nasledujúce situácie:
• Vysvetľujte dieťaťu, čo a prečo sa bude diať.
• Preberajte konkrétne rizikové situácie vopred.
• Majte v zálohe náhradné aktivity.
• Majte trpezlivosť, udeľujte rozumné množstvo príkazov a zákazov, buďte dôslední:
• Vysvetľujte potrebné veci stále dookola.
• Nechcite od dieťaťa príliš veľa naraz.
• Vážte si názor dieťaťa, dajte mu možnosť výberu, ponúknite mu akceptovateľné alternatívy:
• Ak chce obľúbený hrnček, podajte mu ho.
• Ponúkajte dieťaťu dve pre vás akceptovateľné alternatívy (napr. namiesto povelu „Choď do postele“ dieťa zamestnajte výberom z možností „Vyčistíš si najskôr zuby alebo si oblečieš pyžamo?“)
• Netrestajte, poskytujte oporu a povzbudenie:
• Dieťa v záchvate vzdoru svoj hnev neovláda.
• Neustupujte z požiadavky, ale snažte sa dieťaťu vysvetliť, že má právo na to, že sa mu niečo nepáči, ale musí to takto byť.
• Odveďte pozornosť, preveďte situáciu na humor:
• Využite predstavivosť dieťaťa a ponúknite mu nejakú obľúbenú činnosť, hru, básničku či pesničku, ktorú používa na upokojenie skôr, ako záchvat zlosti vypukne naplno.
• Ak je dieťa už v afekte, nechajte ho emócie si prežiť:
• Dieťa neukľudňujte, ani neodvádzajte pozornosť inam, iba tu pre neho buďte.
• Nechajte dieťa, aby sa učilo svoje silné emócie uvedomovať si a pracovať s nimi.
• Ak hrozí, že vybuchnete, odíďte:
• Počkajte, kým u dieťaťa záchvat vzdoru prestane, a potom pokračujte v činnosti, ktorú treba urobiť.
• Záchvat vzdoru uzavrite:
• Akonáhle sa dieťa prestane hnevať, môžete si vysvetliť, čo a prečo sa stalo.
• Situáciu viac nerozoberajte.
• Dieťa netrestajte fyzicky ani iným spôsobom (ignoráciou, odopieraním lásky, zahanbovaním).

Nie je riešením nechať dieťa, aby si robilo, čo chce. To je druhý extrém, ktorý je vo svojom dôsledku rovnako nebezpečný ako prehnane autoritatívna výchova. Dieťa, ktoré si ohmatáva vonkajší svet a hľadá mantinely, potrebuje vymedziť hranice. Potrebuje cítiť, že mama a otec sú nablízku a že ho nenechajú vydať sa na miesta, na ktoré ešte nie je pripravené. Na druhej strane však stále platí, že musíte dieťa uistiť v tom, že sa vám jeho správanie nemusí páčiť.

Za detské výbuchy zlosti, aj keď sa odohrajú na verejnosti a pred cudzími ľuďmi, sa nehanbite. Nemajte strach, že si budú druhí myslieť, že ste zlí rodičia a nezvládate výchovu. Určite si tým istým prešli tiež.

Rád, ako zvládať záchvaty zlosti u batoliat, je veľa. Niekto tvrdí, že je lepšie dieťa, ktoré je v afekte, ignorovať, iní propagujú napríklad metódu pevného objatia podľa psychologičky Jiřiny Prekopovej.

Nech už si vyberiete akúkoľvek z metód či výchovných postupov, malo by to vychádzať z vášho vnútorného presvedčenia.