To nechápem

Som zvyknutá na všelijaké šoky, ale asi som nikdy nezostala stáť doslova s otvorenou hubou a nevedela som, čo povedať. Mám známu, predtým sme sa bavili, zašla na kávu a podobne, teraz sa už nestretávame, nechcem a som rada, že sa odsťahovala. Takže takto, známa predtým ako v pohode, občas zašla, pokecali sme o všetkom, lenže potom ma začala štvať tým, že chodila aj 2x denne a v úplne nevhodných časoch na návštevu. Teda aspoň mne nepríde normálne chodiť neohlásene na kávu o 8 hod. ráno alebo o 19 hod. večer. To som jej povedala, že to naozaj nie je normálny čas na návštevy, ok, pochopila, zašla potom občas popoludní, lenže potom sa to vrátilo do starých koľají, no bolo leto, takže sme boli celý deň vonku, tak som mala tak nejako pokoj, zašla výnimočne, že chce požičať peniaze, nikdy som jej nepožičala ani halier. Jj keby bola nezavinene nejako v háji, tak by som sa jej snažila možno aj požičať, aj keď som sama na rodičovskej, ale keď predtým hovorila, že berie zo sociálky všelijaké dávky a že má okolo 12 tis. a že pracovať predsa nepôjde, keď má viac než niekde v práci. Do fabriky na zmeny vôbec kvôli deťom, niekde za minimálku sa neoplatí ani vstávať a podobne, a vždy mala nejakú výhovorku, prečo nepracovať, tak som nevidela dôvod požičiavať jej čo i len jednu korunu, keď sa sama nesnaží a nechce makať, a ešte jej nie je blbé prísť si požičať od matky, ktorá berie oveľa nižší RP, než sú jej celkové dávky. Vygradovalo to koncom leta, keď som sa jej vyhýbala a trávila s dcérou dni vonku, ale už jej nebolo ani trápne sedieť o 19 hod. večer na schodoch a vyslovene na mňa čakať, hoci len preto, aby videla malú, alebo sa pochválila, čo kúpila deťom (minula nehorázne prachy za somariny, teda podľa mňa, keď na niečo nemám, tak to nekupujem, že jo) Ako napríklad, že kúpila dievčaťu značkovú teplákovú súpravu za 500 Kč, na to som jej povedala, u Vietnamca by si za tú cenu mala minimálne dve. No ona predsa nebude nakupovať u Vietnamcov. No ale svete div sa, raz prišla s tým, že si našla brigádu, no aspoň to, tak som jej zagratulovala a dúfala, že budem mať pokoj, keď bude v práci, jj to som mala nejaký čas, potom zašla, hovorila o práci a tak som bola rada, že sa jej tam páči a podobne, chodila teda aspoň menej, ale potom prišla raz a to bolo už naposledy, pretože to už na mňa bolo veľa. Prišla s prosbou, či jej požičiam 100 Kč na bus do práce, na to som jej povedala, že naozaj nie, že sa sama nemám a potrebujem malej kúpiť plienky, to som si myslela, že teda ok a pôjde, ale nie, dorazila ma tým, že mi 100 Kč požičia ona :-O To akože čože? Zostala som na ňu civieť, potom som jej povedala, že nepotrebujem, že si poradím, a zavrela som dvere. No dnes sa tomu už smejem, ale stále to nechápem, tak ona si príde požičať 100 Kč a potom mi ešte sama ponúka to isté na požičanie. No jednoducho prípad všetkých prípadov. Zažila som všeličo, ale táto slečna, čo má dve deti každé s iným, je teda naozaj niečo extra