Ako som rýchlo sestru získala, tak rýchlo som ju zase stratila :-(

S najmladšou sestrou mám vekový rozdiel 15 rokov, ja mám 2 deti a ona teraz vo svojich 18 rokoch čaká 1 bábätko. Vďaka našej mame sme sa spolu nerozprávali, pretože robila dosť zlej krvi, ohovárala, klamala a kto vie čo ešte. Až kým som raz nezodvihla telefón a nezavolala jej a začali sme sa zase rozprávať, chválila sa, že čaká bábätko a práve sa sťahovala k tomu svojmu. Dala som jej veci na bábätko po mojej dcérke, ušila som jej ďalšie veci, ktoré potrebovala, s otcovou paňou sme jej išli upratať byt, aby sa nenamáhala s oknami a tak. Doviezla som jej kozmetiku pre malú, obrúsky a ďalšie veci. Napísala som jej, čo všetko bude potrebovať do pôrodnice ona a malá a celkovo čo si má nakúpiť a ona, že jasné. Absolútny nezáujem čokoľvek riešiť, pripravovať veci, postieľku pre malú, nič, vraj ju to nebaví. Do paroma, ako nebaví, veď o chvíľu bude mamou a bude mať záväzok minimálne na 18 rokov. Neupratuje, nerieši nič, nepripravuje veci, možno že to je vekom alebo neviem. Dala som jej pár rád, čo a ako si musí vybaviť a obehať, čo musí zohnať a tiež čo v byte nesmie mať, aby neohrozila tú malú. Ten jej otec dieťaťa je absolútny sebec, ktorého zaujíma len diskotéka, autá, zrazy a flákanie sa po nociach. Nejaké dieťa ho bude max obťažovať. Keď potrebovala sestra odviezť na pohotovosť, nebol schopný, pretože bol s kámošmi sa zabávať na diskotéke. Toto nedopadne dobre a aj som jej to povedala, že taký chlap nie je pre dieťa ideálny a ona mi povedala, že jej nevadí, že nebude milovať ju, ale nech miluje tú malú.....no nechápem toto myslenie, ale hovorím si, že má 18 a že možno o pár rokov pochopí, čo som tým všetkým myslela. Je mi skôr ľúto tej malej, ktorá už teraz v bruchu trpí ich hádky, stres, nervy a to všetko negatívne, čo sa deje. Sestra asi nepochopila, že to s ňou všetci myslíme dobre, a z dňa na deň prestala komunikovať....tak len dúfam, že jej to raz docvakne a ozve sa sama :-(