V núdzi spoznáš správneho priateľa

Keďže chodím na vysokú školu, zariadila som si opatrovanie detí. S otcom dcéry som sa dohodla, že postráži obe moje deti a že s tým nemá problém. Celý minulý rok strážil svoju dcéru aj môjho syna, chodil po neho do školy, urobili spolu úlohy a ja som medzitým prišla. Aj tento rok sľúbil, že sa o deti postará, ale asi nejaká dlhodobá erupcia na slnku alebo čo a z ničoho nič mi povie, že nemieni strážiť cudzie dieťa, že svoje si postráži, ale syna nech dám, kam chcem. No celkom frajer, povie to v piatok a ja musím do pondelka zohnať opatrovanie... Tak som skúsila novú paniu môjho ocka, či o niekom nevie, a ona hneď, že ju povýšili a že si môže zmeny v práci naplánovať, ako ona potrebuje, že pokojne obe deti postráži. Býva km odo mňa, takže syna vyzdvihne zo školy, pôjde domov, napíšu úlohy, pôjdu von, že spolu niečo vymyslia. No pozerala som ako teľa, toto som teda nečakala a bola som veľmi milo prekvapená, že sa toho tak ujala. Syn ju má rád a ona, keďže celý život pracuje s deťmi a ľuďmi, nemá problém vymyslieť čokoľvek, aby sa zabavil. Dokonca aj môj ocko sľúbil, že keď ona nebude môcť, syna vyzdvihne a vezme ho k sebe a budú niečo vytvárať.. Niekto možno berie starých rodičov ako samozrejmosť, ja skôr ako výnimočnosť, pretože ocko ešte chodí do práce a pravidelne sa uvoľňovať z práce nie je ani veľmi fajn, ale oni dvaja to spolu vraj vymyslia a pomôžu. Takže ešte že tu obaja sú a pomôžu a syn bude mať zase zmenu a deda len pre seba :-)))