TATO

Budúci rok oslávime s manželom 10. výročie našej svadby.

Je to pre mňa dosť významná vec, mám rozvedených rodičov, ktorí spolu ani takto dlho nevydržali. Moja mamka si prešla ešte niekoľkými ďalšími vzťahmi, no nevydarenými, a teraz žije sama a podľa jej slov jej to vyhovuje.

Môj tato mal dlhodobý vzťah, ale postupom času sa z nich stali skôr priatelia. Keď som mala 15 rokov, priateľka si zbalila kufre a so svojou dcérou odfrčala za hranice do Nemecka. Vtedy – v tých 15 rokoch – som to považovala za zradu. Nechápala som, prečo opúšťa takého skvelého chlapa.

Zaprisahala som sa, že môj tato rozhodne sám nebude. Mám ešte o 10 rokov mladšiu sestru, takže som vedela, že aj keď nebudem vo voľnom čase (víkendy, sviatky, narodeniny, Vianoce, Veľká noc) s mamkou, ona rozhodne sama nebude.

Stalo sa.

Trávila som s tatom každú voľnú chvíľu, sprevádzala som ho všade – do krčmy na pivo (ja v tom čase Coca-Colu :D ), na rôzne iné akcie, kam chodili jeho známi v páre, na Vianoce som trávila Štedrý deň s ním (raz sme si dokonca namiesto stromčeka ozdobili ibištek), v lete sme spolu cestovali po Českej republike so záhradkárskym zväzom. Chodili sme k vode. Blbli sme. Tato so mnou chodil nakupovať. Spomínam si, ako mi jedno leto kupoval plavky, a keď predavačka zistila, že ten pán je môj otec, smiala sa a hovorila, že si myslela, že je to môj starší priateľ. :D Naučil ma variť a piecť – robí úžasný medovník a Sacher tortu :)

Skrátka sme boli parťáci. Vždy keď sa objavila nejaká slečna či pani v dohľade, bola som rada a novú priateľku som mu priala, ale mal smolu a v momente, keď niektorá z nich chcela bábätko alebo zistila, že tato je v podstate chudobný ako kostolná myš, odišla. Tato už nechcel ďalšie dieťa a ani nemal veľa peňazí na rozhadzovanie.

Dokonca keď som sa zoznámila s mojím budúcim mužom, prvé dva roky sme trávili traja. Bola to zábava :)

Potom to prišlo ako blesk z jasného neba… prišla som na pár dní k tatovi aj so svojím synom a on ma zoznámil s drobnou blondínkou, na prvý pohľad príjemnou a sympatickou mladou pani. Bolo vidieť, ako sa tatovi páči a ako k nej vzhliada. Ja som bola šťastná ako blcha: „Hurá! Tato má peknú pani, má už veľké dve deti, ďalšie nechce a na peniaze tiež nelipne, úplne paráda…“ ALE ona je vydatá, má svoju rodinu, vraj im to neklape, dobre, snáď tie reči o nej, čo som počula od známych, nie sú pravda….

Ešte toho večera mi však radosť prešla. Blondínka si trochu viac vypila vína a začala mať nepekné poznámky na môjho manžela, ktorého vôbec nepoznala!

Ospravedlňovala som ju len preto, že už naozaj mala dosť vypité… radšej som išla spať, necítila som sa pri tých ich rečiach v pohode. Bolo to niečo na tému, že ako nám môže manželstvo klapať, keď som prišla sama, že máme rozdielne názory, rozdielny vzťah k hudbe atď. atď.

Môj inštinkt mi hovoril, že to nebude dobré. Nebolo!

Za 2 mesiace mi tato volal, že sa ASI rozišli, že sa pohádali a už sa mu dva týždne neozýva.

Nemá zmysel sa rozpisovať, čo všetko tá jeho blondína vyviedla, ONA, ktorá stále žije v manželskom zväzku a stará sa o svojich dvoch dospelých synov ako o desaťročných.

Ide o to, že tato ku mne stratil ten vzťah, aký býval, v momente, keď sa ohlásim týždeň dopredu, že prídem na návštevu, v deň nášho príchodu mi oznámi: „Pozor, pred NOU, prišli ste dnes neplánovane, ja som to ako nevedel, jo? Však vieš, ona by bola nahnevaná.“

Tato je s tou nádherou 3 roky (asi 5x som počula, že sa ASI rozišli, boli najmenej 7x pohádaní).

Keď v lete prídete na návštevu, zistíte, že vaše veci z kúpeľne sú vyhodené, napratané v igelitke v skrini medzi vecami na upratovanie. Navyše v čase môjho príchodu – oni musia akútne ísť niekam na výlet, takže sa väčšinou ani poriadne nevidíme. Neprídu na vašu narodeninovú oslavu, pretože madam by to vadilo, pretože ona je stále vydatá a nemôže si dovoliť odísť do Prahy, mala by doma predsa zle. Neprídu ani na narodeninovú oslavu svojho vnuka, pretože majú iný plán a ona už ani nie je pozvaná.

Na všetky rodinné udalosti nie som pozvaná, pretože miesto je už obsadené. A keď záhadne prídu do Prahy na koncert, zastavia sa až po dlhom naliehaní na 20 minút. Rýchlo, rýchlo musia ísť, aby im neušiel autobus domov… Je to smutné, že už nie je ten tato, čo tu bol.

Mali sme aj polročnú pauzu, keď sme si vôbec nezavolali. Nevedel, že čakám jeho druhého vnuka. Až keď som sa osmelila a napísala mail, kde som vysvetľovala, ako sa zmenil a že je iný, a samozrejme mu prajem priateľku, aby nebol sám, ale za akú cenu? Nežiarlim, že som na druhej koľaji, s tým som vždy rátala, ale že ma odpíše úplne?

Pravda, za posledný rok sa snaží, lepí, čo sa dá, ale v momente, keď sa objaví ONA, je ako vymenený!

Nervózny, podráždený, behá okolo nej, kávičku sem, kávičku tam, cigaretku (Tato je zaprisahaný nefajčiar, takže s ňou len stojí vonku a čaká, kým madam dofajčí)

Je mi z toho vždy strašne smutno. Navyše ho ONA, tá drobná blonďatá osoba, poštváva proti mne!

Privlastnila si môjho tatu ako majetok a cvičí s ním ako niekde v cirkuse. Ale asi je mu dobre a vyhovuje mu to. Ja môžem maximálne držať krok, posťažovať sa mojej drahej polovičke a priať mu to.

Skrátka príslovie, že láska je slepá, tu platí doslova. Beriem to z tej lepšej stránky, že tu tato pre mňa bol v čase dospievania a možno práve to má ten dôsledok, že som vydržala v manželstve 10 rokov a chystám sa vydržať čo najdlhšie, ako to pôjde (svojho manžela naozaj milujem, ale aj u nás občas príde poriadna búrka :D ), takže na záver môjho príbehu chcem vlastne povedať:

„Ďakujem, tato!“