Je pre Vás vzhľad partnera dôležitý?

Kamarátka: „Asi ti budem pripadať povrchná a že riešim malichernosti, ale nemôžem si pomôcť, v hlave sa mi preháňajú myšlienky, na ktoré nie som síce práve hrdá, avšak nemôžem sa ich zbaviť. Ide o to, ako vyzerá môj partner.“

Ja: „Vyzerá normálne, je to chlap ako každý iný“...

Kamarátka: „Samozrejme, že je, ale pre mňa je veľmi dôležité, vlastne najdôležitejšie, že je dobrý, múdry, ohľaduplný. Týmito vlastnosťami si ma nakoniec získal, aj keď spočiatku som si vôbec nevedela predstaviť, že by som s ním mohla chodiť. Na prvý pohľad ma totiž absolútne ničím nezaujal, skôr naopak, dosť dlho trvalo, kým som si zvykla na jeho vzhľad.“

Ja: „Prečo si to dokázala dotiahnuť až dovtedy, keď ti vadí jeho imidž?“

Kamarátka: „On je totiž, neviem, ako to povedať nejako taktne, naozaj škaredý. Jeho tvár postráda akúkoľvek symetriu, má malé, blízko pri sebe posadené oči, obrovský nos a veľmi úzke pery, takmer nebadateľné. K tomu dosť výrazne odstávajúce uši. Postavu má tak nejako normálnu.“

„Ako hovorím, získal si ma svojimi vlastnosťami, na ten vzhľad som si postupne zvykla a hoci vám to teraz tak asi nepripadá, neriešim ho. Vlastne neriešila som, kým náš vzťah nedospel do súčasnej fázy.“

Ja: „Do akej fázy?“

Kamarátka: „Požiadal ma o ruku a nadhodil založenie rodiny. Chodíme spolu rok, na mňa je to zatiaľ skoro, mám 25, po pravde, doteraz som o tomto ani neuvažovala. Povedala som mu, že by som so svadbou zatiaľ neponáhľala, prijal to a sme spolu ďalej.“

„Avšak jeho žiadosť o ruku a založenie rodiny ma primäla uvažovať o tom, ako by naše prípadné budúce dieťa alebo deti vyzerali. A priznám sa, že by som svojej potenciálnej dcére naozaj neprajila, aby bola celá po ockovi. Určite by to potom v živote nemala jednoduché.“

Ja: „Je to celkom škaredé od teba, myslím si, že vzťah nemá nič do činenia s krásou, ak sa naozaj milujete.“

Kamarátka: „Nie sú to pekné myšlienky, viem. A viem, že mi to tu asi pekne vynadáš. Lenže ja sa ich nemôžem zbaviť. Mám v sebe taký mix pocitov. Na jednej strane sa za seba a svoje úvahy hanbím, na druhej mi pripadajú opodstatnené. Dokonca ma už napadlo aj rozísť sa s ním a zachovať len priateľstvo.“

Ja: „Nebudem to radšej komentovať.“

Kamarátka: „Asi som hlúpa a povrchná. Sama nie som nejaká oslnivá krásavica, skôr taká priemerná. Nezaujmem, ale asi ani nepohoršujem. Na neho, keď sa niekto pozrie, tak zaujme. Negatívne. Keď občas stretneme niekoho známeho, kto ho vidí prvýkrát, je poznať, že je jeho vzhľadom fascinovaný, aj keď sa to, samozrejme, každý slušný človek snaží skrývať.“

Naozaj mi príde, že kamarátka si myslí, že krása je to najdôležitejšie, podľa mňa si to mala skôr uvedomiť, čo chce a čo nie.