X-tá šanca

Ako niektoré viete, s chlapom som vo vzťahu nebola spokojná a nakoniec to skončilo rozchodom. Je to skoro dva mesiace. Už uplynula tá fáza, keď sme na seba boli naštvaní, môžeme sa spolu baviť ako predtým. Tak sme sa dohodli, že spolu strávime dva dni, že tu prespí na gauči a že keď malá zaspí, dáme si víno a o všetkom sa normálne porozprávame, bez emócií, výčitiek, proste ako dospelí. Došiel dopoludnia a malá neplánovane spala, pretože celú noc zvracala, tak som mu nechala kľúče pod rohožkou, aby sa dostal do bytu. Začal robiť šialený kravál, asi aby malú zobudil? Netuším. Keď sa zobudila, tak mi povedal, že som to urobila schválne. Ako asi? Potom, čo bude na obed. Po noci, keď som chytala dcérine zvratky do všetkého, čo sa dalo, som povedala, že na to naozaj teraz nemám myšlienky, tak sa nasupil, čo ako bude jesť? Nakoniec sme si objednali jedlo. Potom teda išiel k lekárovi vyzdvihnúť recept na prášky proti zvracaniu a keď som si prečítala, čo je to za sajrajt, rozhodla som sa, že jej ho nedám, tak bol naštvaný, že tam išiel zbytočne. Večer, keď malá zaspala a došla som za ním, som si naivne myslela, že mi pomôže upratať, aspoň trochu, bola som totálne vyčerpaná. Omyl. Ešte som dostala vynadané, že mi to trvá a mám sa ísť predsa pritúliť. Pozeral Výmenu manželiek a vzhľadom na to, že ma to nebavilo a chcela som sa porozprávať, ale on nereagoval, tak som išla spať. Na druhý deň malá vstávala skoro, takže zase problém. Ako, čože, už? Mne sa chce spať. Hm, fajn, tak si spi, nazdar. Malá zaspala ešte pred obedom a musel ho dorobiť. Brr. Knedle z vrecka. Strašný problém, nie? Prečítať si návod. Potom sme išli nakúpiť a malá chcela do takého autíčka, tak tam s tým, že ak začne plakať, pôjdu za mnou. Malú som počula plakať cez celý Kaufland a myslela som si, že idú za mnou. Omyl. Na dohodu sa vykašľal a nechal ju vrieskať? A potom večer, keď sme sa konečne dostali k téme JA, povedal, že niečo nejako zmení, že veľmi chce späť. Zdôraznil, že kvôli dochádzaniu a komfortu, na ktorý som si ho navykla. Grrrrr. Po dvoch dňoch som mala chuť vraždiť. Ja som po týchto dvoch dňoch zistila, že mi je bez neho naozaj lepšie, čo som mu aj povedala, že v tomto stave, v ktorom som, som proste spokojná. Tváril sa ako pánboh pri mučení. Ráno, keď vstával do práce, tak ten bordel, čo nechal v obývačke. Odpadky, jedlo. Proste ho to ani nenapadlo, a mám mu veriť, že sa dokáže zmeniť, keď sa nedokáže zmeniť ani na blbé dva dni? Dôvera, tolerancia, rešpekt... to vo vzťahu nebolo doteraz a lusknutím prsta sa to tam zrazu neobjaví.