Náš „čakací“ kalendár

Nie je výtvarne nič extra (domáca ručná papierová práca, ten papier nie je ručný a už vôbec nie domáci :-D), podieľali sa na ňom deti (strihali, lepili – všetky prsty stále na svojich miestach, lepidlo už nelepí, pretože niekto stratil vrchnák. Kto asi? :-D), ale aj manžel (vešal čísla pomocou drevených štipcov na šnúru na bielizeň a v duchu ma preklínal, ja som to počula :-D). Návod do kreatívnej dielne (nemohla som si spomenúť na názov – už nie som najmladšia) dávať nebudem. Bolo by to asi rovnaké, ako popisovať postup mazania masla na chlieb (maslo asi nebol dobrý príklad, pri jeho cene :-D)

Korpus hotový (spomenula som si na tortu – normálne nič také nejem, teraz pri cukrovke na mňa „všade striehne“), obsah nakúpený (aj ČP nakoniec všetko doviezla – hurá, sláva, tri týždne naháňajte poštára a nakoniec si objednajte večerné doručenie, síce vám to privezú dopoludnia a zaplatíte 25 Kč, ale čo už... :-D), vyrobený, stiahnutý z netu (bez komentára).

Keďže neverím v silnú vôľu mojich detí (bola som rovnaká, vždy som všetky čokolády z adventného kalendára zjedla prvý deň) a v pevnosť steny, tak každý deň kalendár „dopĺňam“, dopredu nikto nič nenájde (ja viem, som zlá).

Čo vlastne deti čaká (a nemine :-D): každý deň rozprávka (stiahnutá z netu) v obálke s aktuálnym číslom (každé dieťa má svoju – o bitky nestojím). Dcéru som „ošidila“ a v obálke nájde párkrát aj slovo na prečítanie – dokopy potom vznikne veta. A druhé „prekvapenie“ je malý darček (lupa, baterka, kniha za 6 Kč, jojo, karty, kvarteto, kaleidoskop, náramky, korálky...) alebo vyrobená hra, skladačka, omaľovánka....

Deti sú zatiaľ spokojné. Dnes bola v kalendári stolová hra a hralo sa celé dopoludnie (zapojila sa celá rodina, okrem mačky, ktorá sa pozerala cez sklo a chcela ukradnúť kocku)

Dvere stále nemáme, ale verím, že sa dočkáme a pán stolár usilovne pracuje