Svadba, ktorá takmer nebola

Sme s manželom spolu už skoro jedenásť rokov a máme syna, ktorému sú dva roky. Syn sa narodil v apríli 2015 a ja som začala tlačiť partnera do svadby. Keď prišiel v júni z práce, tak som ho zobrala na matriku, kde som mala ten týždeň telefonicky dohodnutý termín na 19. 9. Na matrike sme vybavili všetko potrebné, syn bol veľmi dobrý a usmieval sa na pani matrikárku. Na druhý deň som vzala prstienky, ktoré som dostala po rodičoch. Sú skoro nepoužívané a išla som s partnerom a s kočíkom do zlatníctva, kde sme si ich nechali upraviť na našu veľkosť. Ešte nám kúsok zlata zostal. Potom som si povedala, že je na všetko čas, len rodine som povedala termín a kontaktovala som kamarátku, ktorá býva v Prahe, že mi musí prísť svedčiť. Manželovi svedčil brat. Bohužiaľ na začiatku júla partner náhle ťažko ochorel a nemohol byť s nami doma. Chodila som za ním so synom, ktorému bolo pár mesiacov, raz týždenne. Medzitým som si z Bonprixu objednala niekoľko šiat. Podmienka bola, aby sa v nich dalo dobre dojčiť. Nakoniec som si jedny vybrala (smaragdové) a k tomu som si objednala ešte biely blejzer a vo výpredaji v Globuse biele topánky. Komplet ma vyšiel na tisícku. Synovi som v bazári vybrala nohavice vo farbe mojich šiat a bielu mikinku.

V auguste to vyzeralo, že by sa partner mohol vrátiť domov, ale bohužiaľ sa jeho stav prudko zhoršil a ja som sa začínala báť, ako to so svadbou dopadne. Našťastie sa to zase začalo zlepšovať. Keď bol na začiatku septembra partner cez víkend doma, tak sme spolu kúpili pitie alko a nealko a odviezli na dedinu k prababičke, kde sa konala hostina. V piatok pred svadbou som nakúpila kuracie prsia, nejakú zeleninu a slané dobroty a odviezla k babičke. Bola som dohodnutá, že babička urobí guláš, zemiakový šalát a rezne. Ešte som jej tam bola pomôcť. Ja som v týždni pred svadbou piekla koláčiky. Babička nakoniec upiekla ešte aj cukrovinky. Moja mamka robila chlebíčky, švagriná slané šnečky a môj strýko urobil krásnu svadobnú tortu. Takže nás všetko vyšlo celkom lacno. Kyticu som mala z kvetinárstva a bola veľmi krásna.

V piatok som si došla po manžela a už sme sa len tešili. V sobotu ráno som bola u kaderníčky a partner išiel po kyticu do kvetinárstva a ja som medzitým pripravila seba a malého.

Potom prišla švagriná, ktorá mala fotiť a odviezť nás na obrad. Tesne pred odchodom som ešte dojčila, tak sme prišli dosť neskoro. (Vydávala som sa na našom krásnom zámku. Obrad bol zadarmo.) Všetci tam už čakali, okrem mojej mamky, ktorá prišla dosť neskoro. Keďže môj otec zomrel, tak ma k oltáru viedol strýko. Ten aj fotil a k tomu ešte švagriná. Pri obrade bol syn dobrý, a keď sme si s manželom povedali áno, tak on niečo zamrmlal a znelo to tiež ako áno. Po obrade nás navyše fotila moja vedúca z práce, ktorá sa prišla pozrieť len na obrad. Fotky zo zámockého parku sú veľmi krásne.

Potom sme išli všetci k prababičke a na záhrade sme si dali neskorý obed a potom maškrtili. Na to, že bola polovica septembra, bolo veľké teplo a dokonca som sa opálila. Kto chcel, mohol sa ísť pozrieť na ovce, sliepky, kačice atď. Domov si každý viezol peknú výslužku. Ja som potom spolu so švagrinou umyla riad a potom som išla s manželom a synom domov a so sebou kopu jedla. S tým sme to prehnali, ale nakoniec sa všetko porozdávalo a zjedlo. Na druhý deň sme tam išli znovu ešte pomôcť babičke poupratovať a dojesť zvyšok jedla. Aspoň som nemusela variť :-)

Počas celého času sa syn nosil z náručia do náručia. Pri obrade bol u prababičky, potom u babičky, u strýka, pri focení v parku u mňa a zvládla som aj dojčenie v parku na lavičke a na záhrade ho najviac držal dedo. Z mojej strany tam boli brat, mamka a jej priateľ, strýko a teta. Navyše mimo rodiny svedkyňa a jej priateľ. Z partnerovej strany otec, mama, babička, sestra, brat, teta, strýko a dvaja bratranci. Takže nás bolo poskromne. Svadobných darov bolo dosť peňažných, takže nás svadba vyšla poriadne v pluse. Za zvyšné peniaze sme kúpili synovi autosedačku, ktorú po vajíčku potreboval. Vytvorila som si z fotiek fotoknihu, tých fotiek bolo naozaj veľa.

Svadba to bola krásna a všetko sa zvládlo vďaka spolupráci celej rodiny. Bohužiaľ dva dni po svadbe sa musel manžel ísť ďalej liečiť, ale našťastie je od októbra už s nami doma a snáď už navždy