Cudzie dieťa

Včera som išla s malou nakupovať a pred obchodom sa k nám pridalo dievčatko cca 5-6 rokov. Bez rodičov, stále niečo rozprávalo, chcelo sa hrať s malou. Nejako som to neriešila, hovorila som si, že len zmizla rodičom z očí a že ju budú hľadať. Asi po 5 minútach som si hovorila, že je to fakt čudné, a spýtala som sa jej, kde má rodičov. Vraj nemá, že je vonku sama. Veľmi som tomu neverila. Lenže už som potrebovala ísť z obchodu preč a o malú sa nikto nehlásil, nehnal sa za ňou a malá stále pri nás. Povedala som jej, nech tam zostane, že ju určite budú hľadať. Prekvapivo poslúchla a zostala tam. Lenže o chvíľku nás dobehla, že tam nezostane a ide s nami. Priviazať ju k stromu som nemohla, však? Tak išla s nami, ale stále som sa obzerala, či ju niekto nehľadá. Po chvíli dostala hlad a začala plakať. Lenže veď ja viem, čo môže, čo nemôže? Či nemá alergiu? Tak dostala len banán a vodu. Asi jej to stačilo. Potom som sa jej začala vypytovať, kde býva, čo rodičia, súrodenci... býva vo veľkom dome a mamka má nového priateľa a že ju nemajú radi. Hovorila som si, že len jednoducho „žiarli“. Asi po 2 hodinách mi ukázala, kde býva, a povedala priezvisko, tak sme išli zazvoniť na zvonček. Hrozne pri tom plakala a prosila, že nechce. Lenže čo ja s ňou?? Vo zvončeku sa ozval strašne nepríjemný hlas, čo ako chcem, a keď som jej povedala, že jej vediem dcéru, tak povedala „hm, tak ju tam nechajte“ ako že čože? To snáď nemyslí vážne!!!! Po slovnej výmene prišla... no mala som si malú asi nechať alebo ísť rovno na sociálku. Matka evidentne ožratá, sotva stála, malej udrela zľava, sprava, mne nadávala do všetkého možného, že sa do toho montujem, a malú odtiahla vreštiacu domov. Zostala som tam stáť ako obarená, že toto predsa nie je možné. Došla som domov a keď som to vyrozprávala chlapovi, tak som plakala a aj teraz mi tečú slzy. Ako toto niekto môže robiť? Veď oni za to nemôžu ?. Neviem, či som urobila dobre, že som ju vrátila k mame, ale čo iné robiť? Ach jaj. Úbohá malá. A keď ju stretnem znova, čo mám robiť? Nevšímať si ju. Ísť za ňou. Ja fakt neviem