Víkend v mlyne

Manžel mal konečne trochu voľna, tak sme sa rozhodli, že niekam vyrazíme a necháme sa trošku porozmaznávať :-D (ešte aby nie, za tie peniaze). Mačka zostala doma, svoj podiel peňazí vyplatila za zverolekára (nakoniec ju manžel doliečil sám, len má jeden článok na labke nefunkčný, plastika až budeme milionári - takže v inom živote)

Dcéra neskutočne natešená, v škole nebolo nikoho, kto by nevedel, že niekam ideme (našťastie k nám v čase našej neprítomnosti neprišiel žiaden nezvaný hosť), len si nezapamätala názov penziónu, takže učiteľky, riaditeľka, kuchárka aj upratovačka hádali a manžel mal stratu pamäte.

Manžel, hoci ubytovanie objednával, netušil, ako dlho pôjdeme a kde sa vlastne penzión nachádza, aké bolo prekvapenie, keď mu navigácia ukázala 24 km. Nie je treba dlho cestovať, hlavne odpadlo obligátne „už tam budeme, kedy tam budeme?“ a nahradilo ho „už sme tu?“. Aspoň sa skôr mohlo na koníky (ale nebudem predbiehať)

Mlýn vodníka Slámy sa nachádza v Háji ve Slezsku. Rozľahlý areál so širokými možnosťami prírodnej zábavy - lukostreľba, loďky, koníky,

prírodné ihrisko a ďalšie. Len by som sa zaobišla bez televízie na izbe (veľké lákadlo pre manžela a deti). Izba malá, ale štýlovo zariadená, čistá, prekúrená, v cene čokoládové bonbóny a fľaše s vodou, všade množstvo vankúšikov a uterákov (skoro na každú časť tela jeden).

V rámci zachovania „mieru na bojisku“ spal manžel s dcérou na rozkladacej pohovke (myslím, že doteraz ma preklína) a ja so synom na manželskej posteli (spalo sa nám kráľovsky).

Hneď pri príchode sa muselo na koníky, syn zásadne odmietal sadnúť na poníka veľkosti väčšieho psa, dcéra nadšená aj z veľkého koňa (a to je u nás skoro so všetkým).

Večera prebiehala z domácich zásob, asi najlepší variant pre deti. Potom už len spať (ako kto :-D)

Ráno raňajky. Kde sú všetci hostia? Nikto tu nie je, ani personál, hlavne, že je jedlo :-D Kaša nie je, zachránila to uhorka, šunka a syr. (výber veľký, len pre rozmaznancov typu Lucka nič).

Po raňajkách opäť koníky, koníky a koníky..., prechádzky po okolí, žiadni ľudia (v novembri sú všetci zaliezaní). Obed (plno, už viem, kde sú všetci schovaní) sezónny jedálny lístok - kačica alebo chobotnica, medzi nimi schovaný kurací a teľací rezeň, je vybraté. Pri čakaní prestávame mať hlad, deti si kreslia a hrajú sa s drevenými figúrkami, konečné jedlo s oslovením madam a pane :-D Popoludní návšteva vláčikodráhy v miestnom klube modelárov, dcéra sa nudí, syn sklamaný, že si nemôže nič kúpiť (nič nepredávajú). Večer koníky, koníky a koníky... Večera zeleninový šalát s kačicou a paštéta na izbu. Manžel sa prejedol, nikomu nechutilo.

Ráno raňajky v rovnakom štýle a zložení, hlavne, že majú uhorku, syr a šunku (týždeň by som tam byť nemohla). Zase koníky, koníky a koníky... a domov (tešila som sa na jogurt).

Doma zima, mačka naštvaná (chodila za ňou moja mamka, asi aj preto :-D), manžel unavený (že som vôbec niekam chodil :-D), dcéra chce koníka, syn túli jeho postieľku. Ja si dávam jogurt a potom mám dva dni hnačku :-D

Bolo fajn!