Trable v Raji

V byte máme nájomníka, staršieho pána, hovorme mu povedzme Tonda. Pán Tonda platil nájom najprv sám, neskôr poberal príspevok na bývanie, ktorý nám pravidelne posielal, dohodol sa s manželom, že zariadi, aby príspevok išiel priamo nám. To je teraz nudná klasika, ale úvod je nutný. Lenže jedného krásneho dňa (podľa toho, pre koho, že...) musel pán Tonda akútne do nemocnice, zistili mu vredy (mňa už od včera bolí brucho - len taká vsuvka, nech vie čitateľ, ako sa cítim). Túto informáciu nám volala jeho bývalá žena (má ich niekoľko), hovorme jej povedzme Linda, a vraj nech sa nebojíme, že peniaze dostaneme, čo sa aj stalo (čitateľ jasá, že všetko dobre dopadlo, a zároveň netuší, prečo musel čítať taký zdanlivo banálny príbeh). Pán Tonda nám dokonca volá a oznamuje, že je stále v nemocnici a že má komplikácie (život nie je jednoduchý) a tým jeho komunikácia končí. O pár dní volá pani Linda, že Tonda je v umelom spánku, zároveň sa s nami chce stretnúť a vraj po telefóne to nechce riešiť, vraj by mala záujem prenajať si náš byt. Neviem, či sa mám smiať alebo plakať, každopádne nestráca čas. Tonda spí a s ním aj naše peniaze (nestihol zariadiť posielanie priamo na náš účet), pani Linda je však až príliš hore, stále sa chce stretnúť (aj tak tam už určite býva a s ňou aj jej tri dcéry) a vraj v byte bola revízia plynu a máme zaplatiť výmenu nejakej rúrky (robí si srandu, nie...) Pán Tonda sa stále neprebúdza (rovnako ako naše peniaze), a tak mu nemôže ukončiť zmluvu.... Pani Lindu v byte nechceme (naozaj nechceme a ak jej manžel povie niečo iné, tak bude exmanžel). Keby som bola v umelom spánku a vedela, že v byte býva exmanželka, tiež by som sa radšej neprebudila :-D Príbeh má zatiaľ otvorený koniec (ťažko povedať, na ako dlho), každopádne čakáme, čakáme a čakáme (Linda sa stále chce stretnúť)