Dcéra ide len do školy, nie na internát na pustý ostrov

Blíži sa september, nástup dcéry do prvej triedy, často sa stretávam s otázkou, či máme všetko nakúpené. Najprv som poslušne vymenovala, čo všetko máme, a potom mi došlo, prečo to ostatní tak veľmi riešia? Veď dnes sa dá kúpiť všetko, na čo si človek spomenie, a to v akúkoľvek dennú či nočnú hodinu. Takže teraz sa usmejem a hovorím: „Máme všetko, čo teraz máme mať, a vlastne viac, než potrebujeme, pretože sú stále prázdniny.“ Dcéra poskakuje na trampolíne ako zdravé šesťročné dieťa, lezie po stromoch, pritiahuje sa na tyči, behá, varí lektvary. Nikdy mi nenapadlo riešiť, či v škole vydrží sedieť, ja to totiž viem – som jej matka, najlepšie poznám svoje dieťa a dôverujem jej. Nech si iní lámu hlavu nad našimi „problémami“, sme v pokoji a tešíme sa na nové obdobia našich životov. Všetkým prajeme krásny zvyšok prázdnin :-)