Rakovina je také škaredé slovo

https://www.facebook.com/Mamazavodou

V sobotu 17. decembra sneží, vonku je bielo, hrám sa s mini chlapíkom v snehu. Je to jeden deň odvtedy, čo mi diagnostikovali rakovinu prsníka. Sneží a sneží. Som úplne vyšťavená, to isté Amík, len mini chlapík sa hrá a chichoce.

Nie, nebudem sa hrať na silnú a frajerku a tvrdiť, že tento deň alebo ten ďalší bol jednoduchý. Zrútila som sa? Asi áno. Veľa si z toho nepamätám, len že sa vo mne otvorila taká čierna diera a ja som nevedela, ako ju zavrieť. Netrvalo to dlho, len hodinu, dve a potom absolútne vyčerpanie.

Plakala som. Plakala som dvakrát, najprv kvôli tomu anglickému slovu „cancer.“ Deň na to som si to povedala po česky: „Ja mám rakovinu. Rakovinu. Mám rakovinu.“ To ma položilo znova. Hurá a sláva, mala by som oslavovať, že sa môj mozog rozdeľuje na dve polovice, na tú anglicky hovoriacu a na tú českú. Som bilingválna, je to oficiálne.

Svokor so svokrou nakúpili, uvarili. Svokra u nás spala.

V nedeľu večer som sa rozhodla, že to tak nenechám a musím niečo začať robiť, aspoň niečo malé, aby som mala nejakú kontrolu. Začala som hľadať návody na jedlo, lenže. Lenže som narazila na príbehy žien, ktoré rakovinu prekonali, a ja som si začala uvedomovať, že vlastne neviem nič. NEviem, kde to je, čo to je, koľko je typov. Nie, toto bol definitívne jeden z najhorších nápadov, aké som kedy mala, určite v prvej päťke. Dokonca to prekonalo aj môj nápad ukazovať výmyk dozadu na zábradlí, ktoré bolo asi tak dvadsať centimetrov nad zemou. Ten nápad s vyhľadávaním na internete bol taký debilný, že som z toho spanikárila a zmenila sa na hypochondra. „Čo ak je to všade?“ „Čo ak sa toho nikdy nezbavím?“ Hyperventilácia hadr, panika sa šírila celou bytosťou. „No, vidíš, takto mi je stále.“ Snažil sa ma rozosmiať Amík so svojou hypochondriou.

Svokor so svokrou a Amíkom upratali. Mama zháňa letenku.

Jedna vec sa za ten nekonečný víkend zmenila. Našla som v hlave únikovú cestu, keď ma prepadli čierne myšlienky, predstavila som si mini chlapíkovu spiacu tvár. Ten jeho nevinný výraz ma upokojil a preniesol niekam inam. Zároveň som sa rozhodla zmeniť myslenie, mením to z „toto nemôžem mať“ na „mám toto a som za to strašne vďačná.“

Nehľadám na nete, ale svokra u nás napriek tomu spí.

Prišli výsledky, dohodli sme sa, že Amík bude ten, komu budú doktori telefonovať. Priznávam sa, ďalšie výsledky už nedám. Moja rakovina je estrogén pozitívna. „Presne túto rakovinu ste si mali priať.“ Hovorí doktorka, takže ak vynecháme, že je to to hnusné slovo rakovina a že som si ju vlastne nepriala, ale keď už tu je, tak som rada, že je to práve táto, no. Podľa švagrinej paráda. Super výsledok.

Estrogén pozitívna je najčastejší typ rakoviny prsníka, tiež vraj najlepšie liečiteľný a tiež vraj ten, na ktorý majú najviac liekov. Skrátka vlastne brnkačka. Amík je v siedmom nebi a mne sa tiež trochu uľavilo. Maličko, aspoň teraz viem, čo vlastne mám.

Mama balí.

V stredu som šla na magnetickú rezonanciu zistiť, či sa mi rakovina nerozliezla ďalej. Bojím sa, jasné, že áno. Amík ide so mnou a celý čas ma upokojuje, že to nie je dôležité, hlavné je, že vieme, kde čo to je. Zase ten pruhovaný plášť a tentokrát sa pol hodiny nehýbať. Samozrejme, že sa nutne potrebujem pohnúť počas prvých dvoch minút, ale zvládla som to. Amík ma upokojil, o dva dni na to mi povedal, že bol taký nervózny, že sa skoro zložil v čakárni.

Doma lietajú slová ako chemoterapia, radiácia, mastektómia, lumpektómia, biopsia. Vraj teraz robia rekonštrukciu po mastektómii z vlastného tuku. „Liposukcia a zväčšenie pŕs v jednom.“ Veselí ma mama. Kamarátka, ktorá mastektómiu prekonala pred dvoma rokmi, mi ukazuje krásne pevné prsia, vraj ako dvadsiatka. Áno, čierny humor to je naše. Keď už je to zlé, aspoň sa môžeme smiať.

V noci sa držíme s Amíkom a on mi hovorí, že nevie variť, nech nerobím hlúposti, nech ma ani nenapadne nejaká somarina. Mini chlapík sa k nám v noci presunie, len tentokrát sa nesťažujeme, že nás kope do hlavy.

Výsledky z tunela sú dobré, vraj je to len v tej guli. Uverím, že je to dobré, až to bude vybraté. Zatiaľ sa to bojím zakríknuť.

Prišla mama. Držala ma v náručí. Som zodpovedná za jej nové vrásky, tvrdí. Mini chlapík ráno neverí tomu, že je jeho babka tu a konečne prestala lietať v tom lietadle, kde podľa neho strávila mesiac a pol. Tak to sa vysvetľujú tie vrásky, mama, aj ja by som po mesiaci a niečo v lietadle zostarla!

Je nám lepšie. Zvykáme si na nový normál. Mám úžasnú rodinu, kamarátov, skrátka ľudí okolo. Myslím na tie, čo s tým bojujú a nemajú nikoho.

https://www.facebook.com/Mamazavodou