PreMaminky.sk

Môj príbeh

Nesmrteľnosť

Ako to srdce chce inak, ale hlava vie, že nesmie

1 224× prečítané

Dám to do smútku...pre mňa je to akýmsi spôsobom smútok a sklamanie...a vopred sorry za chyby..ale ten chytrý telefón je stále múdrejší ako ja;))) Nedokážem sa zmieriť s tým, že už nebudem tehotná, mať bábätko, byť na RD atď (nikdy nehovor nikdy...ale teraz jednoducho viem, že je to posledné).... A mne sa nechce do práce. Nie som pri deťoch ko. Kamarátky sa všetky tešia do práce. Hovoria, že už nikdy ďalšie, že im to stačí atď...a ja???nechápem...čo im tak vadí byť doma???Chlap ďalšie dieťa nechce..nie sú prachy (a je to o peniazoch) nevojdeme sa do auta. dom je malý...(jo, nejako to robia ostatní) ale zas nechcem žiť ako nejaká socka, čo deťom nič nedopraje...mne tento rok končí RD. a dievča musí do škôlky. a ja zháňam prácu a začnem z toho mať depresie..a dúfam, že ušetrím čo najviac peňazí a chlapa presvedčím za rok dva na ďalšie mimo....ja chcem veľkú rodinu. on nie (ale to je tým, že je jedináčik)..nikto ma nechápe...všetci si ťukajú na čelo, že chcem ešte dieťa..preboha veď mám dve...Ale mne je doma dobre. užívam si to. nechcem chodiť z práce uhnaná. deti vidieť popoludní. riešiť nákup. upratovanie. úlohy. a potom zas spánok..uf...toto či prežijem.....

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.