Vyberáme dieťaťu výbavu na lyže

Asi nemá zmysel rozoberať význam plastových lyží určených pre celkom najmenšie deti. V podstate nejde o športové náradie, ale o hračku, ktorá môže byť užitočná jedine ako zoznamovacia pomôcka. Keď pripnete lyžičky batoľaťu na nôžky a necháte ho v nich brodiť sa po kuchyni, nebudú sa mu potom bežné lyže zdať také cudzie.

Na druhej strane, vôbec nič sa nestane, ak túto ťapkavú epizódu vynecháte. Prvé skutočné lyže sú tie s bezpečnostným viazaním. Predávajú sa od dĺžky 65 centimetrov, takže sú vhodné pre trojročné aj mladšie deti.

Tip: Ako zistíte, či je váš potomok v troch rokoch na lyžovanie dostatočne zrelý? Nejde o inteligenciu, ale o vyzretosť centra rovnováhy v mozgu, ktoré sa vyvíja u každého dieťaťa iným tempom. Ak zistíte, že drobec pri kĺzaní na ľade neudrží rovnováhu a často padá a ani jazda na bicykli mu zatiaľ veľmi nejde, odložte lyžovanie na budúci rok.

Zdá sa, že vaše dieťa je pripravené pustiť sa do prvých oblúčikov. Pokúste sa mu ten štart čo najviac uľahčiť. Ako začiatočník (ale to isté platí aj pre mierne pokročilého lyžiara) potrebuje lyže v dĺžke minimálne o desať až dvadsať centimetrov (ale pokojne aj tridsať) kratšie, než je jeho výška. Kým dieťa neudrží správny postoj a základné lyžiarske zručnosti, nemá zmysel obstarávať dlhšie. Dlhé lyže sa zle ovládajú, je ťažké s nimi zatáčať aj zastaviť a drobca, ktorý ešte nemá dostatočne vyvinuté svaly a kĺby, by mohli počiatočné ťažkosti odrádzať.

Iné pravidlo než správna dĺžka pri výbere lyží do 100 centimetrov v podstate ani neexistuje. Všetko je podriadené jednoduchému ovládaniu, preto sú modely v tejto začiatočníckej kategórii mäkké, ľahké a pružné. O to dôležitejší je výber správneho dizajnu, pretože mať na svahu kamaráta, hoci len nakresleného, môže byť pre malého lyžiara kľúčové.

Kým kratšie modely majú zvyčajne kompozitové (penové) jadro, v kategórii lyží 100 – 120 centimetrov už nájdete kúsky s konštrukčne vystuženým jadrom, ktoré sú určené pokročilejším malým lyžiarom a umožňujú ostrejší štýl jazdy. A potom tu už existujú rozdiely vo vykrojení lyže, pričom väčšie vykrojenie znamená jednoduchšiu ovládateľnosť. Čo sa týka vzhľadu lyží, vyberie si milovník detských motívov aj dieťa, ktoré túži mať „dospelácke“ lyže.

Tip: Niektoré modely majú mierne zdvihnutú prednú časť, tzv. rocker, ktorý uľahčuje vjazd do oblúka. Pôvodne tento prvok uľahčoval na freeridových lyžiach pohyb v hlbokom snehu, na tých detských pomáha malým lyžiarom zvládnuť správnu techniku jazdy.

Keďže medzi väčšími deťmi sa už nožnice rozvierajú a existujú tu tak skúsení lyžiari či pretekári, ako aj priemerne zdatní alebo začiatočníci, kategória lyží 130 – 150 centimetrov potrebuje uspokojiť každého. Ponuka sa teda už veľmi nelíši od lyží pre dospelých. Menej ostrieľanému lyžiarovi vyberiete model s kompozitovým jadrom, vyspelejší ocenia lyže s dreveným.

Ak je správna veľkosť dôležitá pri výbere detských lyží, pri lyžiarkach je priam zásadná. Rovnako ako sa nedá dlho chodiť v topánkach, ktoré tlačia, nedá sa dosť dobre lyžovať v malých lyžiarkach. A bohužiaľ ani vo veľkých, pretože lyžiarky sú sprostredkovateľom medzi chodidlami a lyžami, a ak dieťaťu na nohe „lietajú“, nemôže dieťa lyže dosť dobre ovládať. Samozrejme sa bude snažiť nepadať, takže sa naučí opierať o zadnú stranu topánok, čiže bude lyžovať v záklone.

Aká je teda ideálna veľkosť lyžiarok? Maximálne o číslo väčšia, než akú má dieťa veľkosť nohy. Topánky najlepšie vyberiete tak, že vyberiete vložku a postavíte na ňu dieťa v ponožkách tak, aby malo pätu až celkom vzadu. Ak vpredu zostane viac než jeden centimeter voľného priestoru, siahnite po menšej veľkosti topánok. Zabudnite na „napchávanie“ hrubými ponožkami, ako ste možno v mladosti sami zažili („Aby ti nemrzli nohy,“ hovorili vám asi). Dnes stačia ako ochrana pred zimou lyžiarske ponožky.

Aby lyžiarky vydržali dieťaťu čo najdlhšie, obstarajte mu ich tesne pred začiatkom sezóny. Mimochodom, práve z tohto dôvodu je výhodné zájsť do požičovne, pretože pri celoročnej zápožičke máte možnosť malé topánky kedykoľvek vymeniť za väčšie. I tak ich však dieťaťu vždy vyskúšajte, pretože nielenže topánka nesmie tlačiť, ale aj prsty musia mať dostatok miesta, čiže ide aj o šírku topánok.

Tip: Ak chcete mať istotu, že budú nohy vášho dieťaťa v lyžiarkach ako v papučiach, pri nových topánkach môžete využiť službu úpravy topánok na mieru, tzv. bootfitting. Na mieru vytvorené vložky zaručia, že topánka padne nohe ako uliata a zafunguje ako prevencia otlakov a všetkých ortopedických ťažkostí, ktoré môžu v súvislosti s nadmernou záťažou chodidiel a nevhodných topánok vzniknúť.

Aký typ lyžiarok je vhodný? U celkom malých lyžiarov postačia lyžiarky s mäkkým skeletom a s jednou či dvoma prackami, ktoré sa ľahko zapínajú a deti si ich ľahko obúvajú. Až tým väčším, ktoré už majú nejaké lyžiarske skúsenosti, obstarajte lyžiarky s tromi či štyrmi prackami. U pretekárov a juniorských lyžiarov potom vezmite do úvahy ešte údaj o flexi, teda tvrdosti topánok. Platí, že čím väčšie je číslo, tým sú topánky tvrdšie.

Vzhľadom na hustotu premávky na zjazdovkách a rýchly a agresívny štýl jazdy mnohých lyžiarov prestalo byť nosenie prilby konverzačnou témou prehnane starostlivých mamičiek a stalo sa záležitosťou zdravého rozumu – kto by chcel riskovať vážne zranenie svoje, nieto ešte svojho potomka? Ostatne v niektorých krajinách (Taliansko, niektoré spolkové krajiny Rakúska) je prilba pre deti do 14 rokov povinná zo zákona. Bezpečnosť nie je len o tom, že sa lyžiar zraní v dôsledku vlastnej nebezpečnej jazdy, potenciálne riziko predstavujú aj okolití jazdci. Prilba patrí na hlavu aj vtedy, ak je dieťa úplný začiatočník, ktorý lyžuje v ohradenej lyžiarskej škôlke alebo na malom svahu výhradne pre deti, a zvyknúť si na ňu musí rovnako ako na tú cyklistickú.

Aby mohla chrániť, musí dieťaťu presne sedieť – jediný povolený priestor medzi hlavou a prilbou je len ten pre kuklu či bezšvovú čiapku. Inými slovami, dávať dieťaťu pod prilbu čiapku s brmbolcom je nezmysel, rovnako ako pokúšať sa meniť veľkosť mechanickými kolieskami, pretože tie majú za úlohu ju len prispôsobiť.

Tip: Ochrannú funkciu prilby môžete posilniť aj výberom nápadného dizajnu, respektíve farieb, vďaka ktorým bude dieťa aj z veľkej diaľky neprehliadnuteľné. Z toho istého dôvodu niektorí výrobcovia ponúkajú lyžiarske prilby so svetelnou blikačkou.

Čo sa týka typu prilby, väčšina prileb pre najmenšie deti je halfshellová (polskorepinová), ktorá má „mäkké“ uši, takže nie je taká ťažká. Starším deťom, ktoré už zvládli základy lyžovania, lepšie poslúži fullshellová (celoškrupinová) prilba, ktorá chráni uši, alebo integrálna (chráni uši aj sánku).

Dieťa môže protestovať, prečo vy máte palice a ono nie. Vysvetlite mu, že ich dostane, hneď ako zvládne oblúky v pluhu. Dovtedy sú nebezpečnou zbraňou, ako pre neho (zbytočne by sa mu pletli pod nohy, stačia lyže), tak pre ostatných (máloktorý nudiaci sa drobec odolá mávaniu a šermovaniu palicami v rade na vlek).

Keď príde čas, palice mu neodopierajte, opäť však dajte pozor na správnu dĺžku. Tú zistíte buď vynásobením výšky dieťaťa koeficientom 0,7. Alebo ak máte dieťa so sebou, nech uchopí obrátenú palicu pod tanierikom a skontrolujte, či jeho paže a predlaktie zvierajú pravý uhol.

Zdá sa, že už máte pre dieťa všetko, čo potrebujete. Neostáva nič iné než vytiahnuť kufre a vyraziť za dobrodružstvom!