Skúsenosti mamičiek s nosením detí

Markéta:

Ja som o nosení vlastne vôbec nepremýšľala, prišlo mi to ako úplne samozrejmá vec. Asi preto, že v okruhu ľudí, v ktorom sa pohybujem, je to bežná záležitosť. Ešte pred pôrodom som si kúpila kvalitnú šatku a myslela som si, že začnem nosiť úplne hneď. Pri prvom synovi som sa však potom bála. Prišiel mi strašne malý a krehký a ja som ešte príliš neovládala ani manipuláciu s dieťaťom, ani viazanie šatky. Začala som teda aktívne nosiť až medzi druhým a tretím mesiacom a spočiatku som sa nezaobišla bez asistencie ďalšej osoby. Pri druhom synovi som už tieto problémy nemala a začala som nosiť hneď.

Renata:

Ešte predtým, než som bola tehotná, sa mi veľmi páčili mamičky, ktoré nosili svoje deti v šatke, a hovorila som si, že keď raz budem mama, chcem mať takto bábätko blízko pri sebe. No, bohužiaľ, niekedy nie je všetko tak, ako si človek vysní. Keď sa nám narodila Anežka (prvá dcéra), mala som už načítaných veľa kníh o nosení, navštívila som niekoľko kurzov, vypytovala som sa mamičiek „nosičiek“ a ešte pred pôrodom som kúpila super šatku. Anežka ale nebola a nie je veľmi kontaktné dieťa. Už po pôrode jej prekážalo všetko, čo ju obmedzovalo v pohybe – zavinovačka, objatie, dokonca aj perina. Zaviazať ju do šatky bolo úplne nemožné. Ale keď sa to už podarilo, bola spokojná. Viazanie som nevzdala a priebežne som ju do šatky skúšala dávať a okolo pol roka sme to prelomili. Začala som ju nosiť vo chvíli, keď sa jej chcelo spať, a potom sa jej v šatke páčilo aj mimo času spánku. Pri druhej dcére Alenke to bolo úplne iné. Nosila som ju hneď od narodenia ja aj manžel a prakticky sme ani nepoužili kočík. Teraz má dva roky a o šatku si pýta sama.

Karolína:

Ja som na rozdiel od dievčat začala o nosení premýšľať až nejaký čas po pôrode. O nosení detí som toho veľa nevedela a boli to až synove nekonečné koliky, ktoré ma primäli zamyslieť sa nad nosením. Bolo to zhruba okolo synovho tretieho mesiaca, keď som si začala vyhľadávať informácie a kúpila som si šatku. Syn však noseniu neprepadol a šatkovanie sme praktizovali len chvíľu. Naopak, s dcérou som začala hneď po narodení. Aj ona trpela na bolesti brucha a nosenie ju vždy upokojilo (upokojí).

Markéta:

Ja mám úplne všetko. Máme výhodu vlastnej záhrady. Nie je nad to uspať dieťa v kočíku, nechať ho pekne spinkať na čerstvom vzduchu a užívať si chvíle pokoja (rozumej: domácich prác). Praktický je aj na nákupy a pre babičky. Inak u mňa vedie šatka a nosič. Priznám sa, že šatku som si zaobstarala bez toho, aby som nejako premýšľala nad možnosťami nosenia. Vo výsledku neľutujem, pretože mi vyhovuje jej variabilita a navyše oproti nosiču jednoducho rastie s dieťaťom. Veľkosť úväzu ľahko prispôsobíte aktuálnej veľkosti dieťaťa. Časom mi však šatka prišla menej praktická. Syn bol väčší, chcel už miestami behať. Neustále rozväzovanie a zaväzovanie šatky mi nevyhovovalo a aj nám v nej bolo pekne horúco (šatku máte niekoľkokrát omotanú okolo tela). Preto som sa rozhodla kúpiť ešte ergonomický nosič. A to je báječná vec. Je praktický a jednoduchý na manipuláciu. Používam ho neustále a už podľa toho vyzerá. Kúpila som si však lacnejší variant bez novorodeneckej vložky, takže druhého syna som po pôrode opäť nosila v šatke a na nosič som prešla, až keď mu veľkostne sadol, čo bolo u neho našťastie veľmi skoro.

Renata:

My tiež kombinujeme, ako píše Markéta. V niektorých situáciách mi príde praktický kočík, a keď viem, že budem „potrebovať ruky“ pri hre s druhou dcérou, alebo keď ideme na nákup a pod., používam šatku. Používam ju aj teraz, aj keď je pravda, že je ťažšie uviazať dvojročné dieťa, ktoré sa vrtí a chvíľu nevydrží v pokoji, a nosič by sa upevnil rýchlejšie. Mne je však stále šatka sympatickejšia než nosič a zdá sa mi, že hlavne pri spánku je v nej dieťa lepšie „ukotvené“. Okrem toho sa šatka dá použiť napríklad pri dlhšej prechádzke na sedenie, na prikrytie, keď je zima, alebo aj na nejakú hru.

Karolína:

U mňa sa tie preferencie postupne menia, ale skôr by som povedala, že oproti dievčatám viac používame kočík. Na prechádzku na kratšie vzdialenosti alebo napr. na nákup na trhu si rada vezmem nosič, ale predsa len je pre mňa asi pohodlnejšie vziať kočík, kam môžem naskladať veľa vecí. Pokiaľ ide o samotné nosenie, musím súhlasiť s Markétou, ergonomický nosič je praktickejší. Oproti šatke sa nosič rýchlejšie nasadzuje a osobne mi je v ňom menej teplo.

Markéta:

Môžete sa pohybovať úplne všade a bez obmedzenia. Vlastne je to skoro rovnaké, ako keby ste šli kamkoľvek sama. Môžete mať preto dieťa neustále pri sebe a nemusíte ho nikam odkladať. Nosené deti sú oveľa pokojnejšie, netrpia separačnou úzkosťou. Tiež neriešite, či vám niekto pomôže na schodoch, či všade prejdete, kde zaparkujete a či vám kočík medzitým niekto neukradne. Dieťa vlastne nesiete v náručí a pritom máte voľné ruky a šetríte chrbát. Moje deti nosenie zbožňujú. Hneď ako si pripnem nosič, mám mladšieho syna pri nohách a naťahuje ku mne ručičky. Keď sme na dlhšom výlete, hodím si niekedy na chrbát aj trojročného syna. Väčšinou sa ku mne hneď pritúli a zaspí. Pri dlhej ceste sú synovia v nosiči spokojní a neplačú. Keď som ich mala malých v kočíku, po dlhšom čase začali fňukať a dožadovať sa vybratia. To sa mi s nosičom stávalo len výnimočne. Navyše sa deti v nosiči dajú aj dojčiť bez nutnosti ich vyberania. Chce to samozrejme vhodné oblečenie a trochu cviku.

Renata:

Presne ako píše Markéta. Môžem vziať deti prakticky kamkoľvek, sú stále so mnou. Máte voľné ruky. Deti lepšie a dlhšie spia. Sú pokojnejšie. A ja sa cítim takáto slobodnejšia, pretože nemusím napr. riešiť, že moje deti práve teraz potrebujú spať, tak musím rýchlo domov, aby som ich mohla uspať, alebo niekde hodinu krúžiť s kočíkom a hľadať miesto, kde to najviac hrká alebo kde nie je nejaký hluk. Jednoducho zaviažem dievčatá do šatky, chvíľu sa pohupujem alebo niekam idem a ony do pár minút zaspia. Tým, že ich beriem skoro všade so sebou, sú zvyknuté na rôzne zvuky a ruchy. Sú v pokoji, pretože cítia moju prítomnosť a nemajú s tým problém. Zaspia napríklad aj keď okolo ide sanitka so zapnutým majákom, jednoducho sú pri mne a vedia, že sú v bezpečí.

Karolína:

Úplne súhlasím s oboma dievčatami. S bábätkom si vytvoríte silné puto, dieťatko sa cíti v bezpečí a vy máte voľné ruky.

Markéta:

Všetko má svoje výhody a nevýhody. Pri nosení mi však pripadá, že výhody jasne prevažujú. Za nevýhodu by sa asi dalo považovať, že musíte všetko nosiť, nemáte kočík, na ktorý všetko naložíte. A potom možno to, že sa vám s bábätkom na bruchu horšie obsluhuje druhé staršie dieťa. Nič iné ma nenapadá.

Renata:

Súhlasím s Markétou. Ale aj tak nosenie uprednostňujem.

Karolína:

Presne ako píše Markéta. Za mňa dodám ešte to, že nosenie ťažšieho dieťaťa sa pri dlhšom nosení prejaví bolesťou chrbta (aspoň v mojom prípade). Aj keď je pravda, že ako dieťa rastie a naberá na váhe, človek postupne privyká a silnie.

Markéta:

To je dobrá otázka. Kým som to úplne nevychytala, trochu ma to trápilo. Malé bábätko ľahko schováte k sebe pod väčšiu mikinu alebo pod bundu a je po probléme. Skôr vám je horúco, pretože sa navzájom hrejete. Väčšie dieťa môžete teplo obliecť a pripnúť si ho cez bundu. Ak vám však zaspí a vy musíte vojsť do vyhriatej miestnosti, máte problém. Bez prebudenia dieťaťu ani sebe neuľahčíte. Existujú nosiace mikiny, svetre a bundy. Tie som však kupovať nechcela, pretože mi pripadajú zbytočne drahé a my sa v nosení striedame s partnerom, ktorý je o dosť väčší ako ja. Dobrým riešením je softshellové ochranné vrecko na nosič. To sme nakoniec zaobstarali a sme maximálne spokojní. Z jednej strany hreje dieťa teplo vášho tela a z druhej softshellové vrecko, ktoré však v prípade potreby ľahko zložíte bez nutnosti odpínať nosič.

Renata:

My máme šikovnú babičku, ktorá nám urobila také vrecká, ktoré sa dajú pripevniť k zipsu akejkoľvek bundy alebo mikiny, aby sa pod bundu deti v šatke zmestili. Tým sme mali vyriešený problém s nosiacim oblečením. V tej chvíli nemusí mať ani dieťa na sebe veľa vrstiev oblečenia, hrejete ho vy a to, čo máte na sebe. U nás bol skôr zádrhel, že dievčatá mali v zime studené nohy. Najviac sa nám osvedčili topánky s baránkom. Čokoľvek iné bolo nanič, aj keď som im dávala napríklad troje ponožiek. Inak v dnešnej dobe, ak nie je človek veľmi náročný, sa dá zaobstarať veľa vecí „z druhej ruky“ za dobré ceny. Väčšina vecí je už tak vychytaných, že ich môžete obliekať, aj keď už deti nenosíte.

Karolína:

Ja na rozdiel od dievčat v zime veľmi nenosím. Respektíve nosila som dcéru v prvých mesiacoch, keď bola ešte maličká a zmestila sa mi pod bundu. Teraz však, ak je veľká zima, nenosím.

Markéta:

Povedala by som, že nosenie je bezpečné, ak dodržiavate zásady správneho nosenia (správna poloha dieťaťa, voľné dýchacie cesty, pevne uviazaná šatka alebo správne nastavený nosič). Rizikovejšie je najmä obdobie viazania šatky a vkladania dieťaťa a tam samozrejme záleží na šikovnosti matky. Dokonca sa mi raz stalo, že mi pri mojom už značne opotrebovanom nosiči nečakane povolila jedna spona a dieťa aj tak nevypadlo, ani si vlastne žiadneho problému nevšimlo. Aj ja som musela chvíľu rozmýšľať, ako to, že mi nosič zrazu vôbec nesedí a prečo mám všetku váhu dieťaťa na jednom ramene. Väčšina nosičov má poistky.

Renata:

Súhlasím s Markétou.

Karolína:

Nosenie je bezpečné. Ak máte dobre nastavený nosič, alebo dobre a pevne uviazanú šatku, je veľmi nepravdepodobné, že by vám dieťa vypadlo.

Markéta:

Tento názor vôbec nechápem a našťastie som sa s ním ešte ani osobne nestretla. Možno ho majú matky, ktoré pri uspávaní aplikujú aj takzvanú „vyrevávaciu metódu“, ktorú ja v žiadnom prípade neuznávam. Malé bábätko predsa nemožno rozmaznať! Je to uzlíček citov a reflexov, ktorý má hlad, je mokrý, bolí ho brucho, alebo sa jednoducho len bojí. A je prirodzenou reakciou matky potreby dieťaťa uspokojiť. Nosenie detí uspokojuje ich potrebu telesného kontaktu s matkou. Tým, že ho nebudem nosiť v náručí, táto potreba nezmizne, len nebude naplnená a dieťa potom môže byť naopak oveľa plačlivejšie a vašu pozornosť si môže vynucovať aj „zlobením“.

Renata:

Táto otázka ma vždy rozčúli. Keď sa človek trochu zamyslí, tak ho to predsa ani nemôže napadnúť. Pochádzame zo živočíšnej ríše a väčšina živočíchov svoje mláďa nosí. Videl už niekto niekedy rozmaznanú opicu alebo kengura? Matky sú od toho, aby svoje mláďatá chránili, opatrovali a boli im nablízku po dobu, kým sa o seba nedokážu postarať samy. Dokonca si myslím, že deti, ktoré sú nosené, sa dokážu osamostatniť oveľa skôr a sú sebavedomejšie, pretože sú kontaktom s matkou dostatočne uspokojené a nezažívajú stres z odlúčenia.

Karolína:

Renata správne uvádza, že nosenie detí je úplne prirodzená vec a je škoda, že si niektorí ľudia myslia, že nosením dieťa rozmaznávate. Osobne si myslím, že takáto predstava je daná neinformovanosťou. Predsa len šatkovanie a nosenie vôbec je v Česku pomerne mladý jav a ľudia môžu byť skeptickí. Podľa môjho názoru nosením dieťa nijako negatívne neovplyvníte. Ba naopak.

Markéta:

Spočiatku ma občas bolel, nebola som ešte po pôrode úplne fit a tiež som bola zvyknutá mať zlé ťažisko. Stačilo si však dávať pozor na správne držanie tela a hneď sa to zlepšilo. Nosič je v tomto ohľade o niečo pohodlnejší ako šatka, pretože jeho správnym nastavením môžete časť váhy dieťaťa lepšie preniesť na driek. Teraz, keď sú chlapci už väčší, je to však zase horšie, po dlhšom nosení ma niekedy bolia ramená.

Renata:

Tu musím s Markétou trochu nesúhlasiť. Čo sa týka nosenia práve v šatke, je tu jedna veľká výhoda v tom, že na ramenách sa dá šatka roztiahnuť až napríklad k lakťom (vytvorí sa taký akoby rukáv) a tým sa váha dieťaťa rozloží na väčšiu plochu chrbta a chrbát a ramená nie sú tak zaťažované. Pri nosičoch máte na ramenách popruhy v určitej šírke, ktorá sa nedá ovplyvniť, a pri dlhšom nosení potom môžu ramená bolieť, pretože sa popruh zarezáva. Pri správnom držaní tela a keď si človek občas zacvičí, by nemal byť čo sa týka chrbta problém. Na váhu dieťaťa sa dá zvyknúť.

Karolína:

Ja sa stotožňujem s názorom Markéty. So šatkou ma chrbát po nejakom čase bolel a s nosičom je to oveľa príjemnejšie. Aj keď predsa len, čím je dcéra väčšia, tým viac chrbát pri dlhšom nosení cítim.

Markéta:

Asi takto. Ak sa mamička rozhodne, že bude iba a jedine nosiť, môže si zaobstarať ten najlepší a najkvalitnejší nosič a aj tak sa pravdepodobne ani nedostane na sumu, ktorú by zaplatila za naozaj lacný kočík. Ak chcete nosiť len ako alternatívu ku kočíku, dá sa zaobstarať vhodný ergonomický nosič za sumu okolo 700 Kč.

Renata:

Rozhodne nie, súhlasím s Markétou. Ako som už písala vyššie, všetko sa dá dnes zohnať za dobré peniaze a ak má človek šikovnú babičku ako my, tak si veľa vyrobí a poupraví sám.

Karolína:

Tiež si myslím, že nosenie nie je finančne zaťažujúce. Samozrejme zohnať šatky a nosiče za tisíce sa dá, ale ak nie ste z tých najnáročnejších, alebo chcete nosiť aj používať kočík, stačia vám lacnejšie varianty nosičov.

Markéta:

Musím povedať, že za tie 3 roky, čo nosím, sa situácia veľmi zmenila. Keď som s nosením začínala, veľa iných mamičiek so šatkami či nosičmi som nestretávala. S tým súviseli aj zvedavé pohľady ľudí v MHD, alebo vonku na ulici. Reakcia však bola vždy skôr pozitívna. Najčastejšie sa o nosenie prekvapivo zaujímali hlavne starí ľudia. Pochvaľovali si, ako je u mňa bábätku dobre, a pýtali sa ma, či ma nebolí chrbát. V súčasnosti je nosenie detí oveľa bežnejšie a žiadny veľký záujem už nevyvoláva.

Renata:

Ja nosím už päť rokov a ako píše Markéta, je pravda, že za ten čas sa nosenie veľmi rozšírilo. Ale stále sa nájdu takí, ktorým to pripadá čudné, alebo dokonca nebezpečné. Nedávno sa ma pýtala jedna pani, či sa nebojím, že sa mi Alenka v tej šatke udusí. Povedala som jej, že by som sa skôr bála, že sa mi udusí v kočíku, kde je odo mňa ďaleko. V šatke ju mám predsa oveľa viac pod kontrolou a cítim, že dýcha. Inak mám pocit, že viac mamičiek v dnešnej dobe nosí v nosičoch, pretože im to príde praktické a rýchlejšie, pokiaľ ide o upínanie detí, a okolie to už tak nejako prijalo. Ale matky, ktoré nosia v šatke, sú stále brané za také „divoženky“ :)

Karolína:

Ja som sa zatiaľ stretla len s pozitívnymi, až obdivnými reakciami.

Markéta:

Nosenie by som určite odporúčala všetkým mamičkám. Vytvára sa tým krásne puto medzi matkou a dieťaťom a navyše je to úžasne praktické. Ak si nie ste príliš istá, ako budete nosenie zvládať, a nehodláte experimentovať s možnosťami nosenia, nezaobstarávajte si šatku, ale kúpte si rovno ergonomický nosič s novorodeneckou vložkou. Na chladnejšie mesiace si zaobstarajte softshellové vrecko alebo bundu špeciálne upravenú na nosenie detí.

A hlavne, nenechajte sa odradiť. Občas mamičky nosenie vzdajú, pretože ich dieťa pri uväzovaní do šatky alebo vkladaní do nosiča plače. Ale treba si uvedomiť, že dieťa v tej chvíli neprotestuje proti noseniu ako takému, ale proti tej manipulácii. Je to rovnaké, ako keď dieťa po kúpaní obliekate. Veľmi veľa detí proti obliekaniu tiež protestuje a plače pri tom. Nahé ho však napriek tomu nenecháte. U mojich detí to bolo rovnaké. Hneď ako však boli na svojom mieste a ja som sa s nimi dala do pohybu, alebo som sa začala ľahko pohupovať, hneď sa upokojili. A hneď ako si na nosenie trochu zvykli, prestal aj tento počiatočný plač.

Renata:

Odporučila by som nosenie všetkým mamičkám a oteckom ako terapiu v dnešnej uponáhľanej dobe. Je málo času na všetko a každý chce zvládať kopu vecí v čo najkratšom čase. Nosenie vám umožní byť s dieťaťom prakticky kdekoľvek. Ja patrím medzi celkom aktívne matky, ale zároveň chcem byť čo najviac času so svojimi deťmi a vďaka noseniu je mi to umožnené. Nedávno som napríklad uvádzala jedno divadelné predstavenie a bolo to v čase, keď má Alenka práve spať. Tak som ju uviazala a na pódium som vyšla s balíčkom na bruchu. Malo to veľký úspech ako u publika, tak u účinkujúcich a ja aj Alenka sme boli šťastné, že sme spolu :)

Inak ak chcete nosiť, tak pre to musíte byť naozaj rozhodnuté a veriť si. Ak budete mať pochybnosti a budete sa báť, tak sa to s veľkou pravdepodobnosťou nebude dariť. Deti z vás vycítia, že ste neisté, a budú na to tiež tak reagovať. Odporúčam zistiť si o nosení veľa informácií, zájsť napríklad na nejaký kurz alebo za kamarátkou, ktorá nosí, a potom sa rozhodnúť, či do toho ísť.

Karolína:

Nosenie určite odporúčam, či už ako hlavný spôsob „prepravy“ detí, alebo len ako alternatívu ku klasickému kočíku, ako to bolo v mojom prípade. Markéta aj Renata uviedli všetko dôležité.

Za mňa teda: Len do toho a nebojte sa! Manipuláciu aj úväzy sa rýchlo naučíte a ak budete spokojná vy, bude spokojné aj vaše bábätko a obaja si nosenie užijete.

Článok o nosení detí, o typoch šatiek, krosien a nosičov nájdete TU.