Prečo ešte nehovorí?!

Nehľaďte na to, že „susedova Hanička“ hovorí oveľa lepšie. Nepočúvajte babičky a tetušky, ktoré majú čudné predstavy o tom, ako dávnejšie deti vedeli všetko hneď. Skrátka NEPOROVNÁVAJTE a nedovoľte nikomu porovnávať!

Do troch rokov času dosť. Tento vek je pomyselnou hranicou vo vývine reči. Ak dieťa aj teraz hovorí málo alebo vôbec, potom už môže ísť o oneskorený vývin reči. Na odporúčanie pediatra je preto potrebné navštíviť špecialistu (klinický logopéd, foniater), ktorý stanoví diagnózu a aj príčinu. Samozrejme, nemusíte čakať až do tohto veku. Dajte na zdravý rozum a v prípade akýchkoľvek pochybností sa určite oplatí navštíviť pediatra a požiadať ho o konzultáciu. Za oneskorený vývin reči často môže aj zlý sluch dieťaťa, ktoré tak má oveľa menšiu možnosť odpočúvať reč dospelých. Ak teda máte v akomkoľvek veku podozrenie na sluchové problémy, ihneď sa obráťte na odborníka.

Pre stimuláciu správneho rečového vývinu je jedným z rozhodujúcich faktorov podnetné rodinné prostredie. Len ak rodičia venujú dieťaťu dostatok času, lásky, primeraných podnetov a sociálnych kontaktov s deťmi i dospelými, môže sa dieťa celkovo aj v oblasti reči zdokonaľovať a rozvíjať.

Dôvody, prečo dieťa začína hovoriť neskôr, sú rôzne. Ak hovoríme o zdravom dieťati, u ktorého oneskorenie reči nie je sprievodným prejavom závažnejšieho postihnutia, rečový vývin môže byť pomalší jednoducho vplyvom menšieho vrodeného nadania používať hovorenú reč. Veľký vplyv majú dokonca aj dedičné faktory - ak napr. otec dieťaťa sám začal hovoriť neskôr alebo iné dieťa v rodine s hovorením nepospiechalo, potom je vplyv dedičnosti veľmi pravdepodobný.

Ak sa vašej ratolesti hovoriť nechce iba v nejakých situáciách, môže ísť buď o „tvrdú hlavu“, alebo vážnejšie o elektívny mutizmus, čo je diagnóza, pri ktorej dieťa nehovorí buď v určitých situáciách, alebo s určitými ľuďmi, napr. v škole, doma, s priateľmi, s návštevou a pod., zatiaľ čo v iných situáciách s hovorením problémy nemá. Zvyčajne sa však prvýkrát objavuje až okolo piateho roka veku, často práve nástupom dieťaťa do kolektívneho zariadenia, do škôlky alebo nástupom do školy.

Medzi vážnejšie príčiny patria chyby rečových orgánov, ktoré sa odstraňujú drobným alebo operačným zákrokom, ďalej môžeme hovoriť o poruche centrálnej nervovej sústavy (napríklad po detskej mozgovej obrne, úraze, atď.).

Dieťa by malo mať možnosť počas celého dňa a pri všetkých bežných činnostiach vnímať hovorenú reč. Všetky hry, situácie a spoločné zážitky by rodičia mali komentovať, dieťaťu o nich rozprávať, opisovať, čo sa deje, čo to je, kam pôjdeme. Nezastupiteľný je správny rečový vzor - na dieťa hovoríme v kratších vetách s jednoduchou vetnou stavbou a primeraným, t. j. nezrýchleným tempom, so správnou výslovnosťou. Dávame tak dieťaťu lepšiu možnosť slová vnímať a pokúsiť sa ich napodobniť.

Dôležité je vedieť s dieťaťom nadviazať očný kontakt. Denne tiež využívame prvky rytmizácie - hovoríme si básničky, spievame pesničky, nezabúdame na detské knižky. Hneď ako sa nám podarí udržať záujem dieťaťa o našu tvár a hlas, hneď ako dieťa začne mať chuť hovoriť, začne naše slová, aj keď spočiatku neobratne, napodobňovať. A to je dôvod na radosť! Dieťa musí jasne spoznať, aké veľké potešenie z jeho prejavov máme! Mali by sme ho preto povzbudzovať a chváliť, a to nielen za pekné nové slová, ale za všetky rečové pokusy.

Dieťa by sme nemali do hovorenia nútiť. Slovíčka mu len nenásilne ponúkame. Dieťa musí samo zistiť, že reč je pre neho dôležitá pri napĺňaní jeho želaní a potrieb. Nenútime dieťa do opakovania jednotlivých slov, zatiaľ ho v reči ani neopravujeme, nesnažíme sa ani spresňovať výslovnosť. Dieťa nie je lenivé ani rodičom nerobí naschvál, v tejto fáze vývinu slová pravdepodobne lepšie vysloviť nedokáže. Rodičia by sa mali snažiť svojím rečovým vzorom postupne zlepšiť obsahovú stránku reči dieťaťa, rozširovať jeho slovnú zásobu a spresňovať vetnú stavbu. Na nácvik výslovnosti jednotlivých hlások bude čas neskôr, asi tak medzi štvrtým a piatym rokom.

Ak teda zdôrazníme to, čo už bolo povedané: Ak ide o zdravé dieťa bez podozrenia na iné závažnejšie postihnutie - aj keď je jeho rečový vývin do troch rokov pomalší, v priebehu nasledujúceho roka sa mnohé deti ako mávnutím čarovného prútika krásne rozprávajú, majú primeranú slovnú zásobu a tvoria rozvité vety a v ich rečovom prejave je počuteľná „len“ chyba výslovnosti. Oným čarovným prútikom môžu byť práve rodičia, ktorí v pravý čas dokázali svojmu dieťaťu pri rozvíjaní reči citlivo pomôcť. Ak správna stimulácia chýba, ak je oneskorený vývin reči spojený s ďalšími nedostatkami vo vývine dieťaťa, môže byť cesta k správnemu používaniu reči zložitejšia.

Ak si teda nie ste vedomé žiadnej prekážky vo vývine reči vášho potomka, zahoďte starosti za hlavu a užívajte si spoločné chvíle. Ono to časom pôjde.