Jeseň so všetkým všudy :)

Asi to poznáte a kto to nepoznal, ten to spozná. Príde dieťa zo škôlky, má nudličku, kašlíček.. tak oň s láskou a s trochou materského ľútosti pečujete a za tri dni ležíte takmer na smrteľnej posteli a dieťa vám celkom zdravé a nemilosrdne skáče po hlave, navyše necíti ani kúsok pocitu viny, hoci ten bacil patril jemu a pri prelete na vás zmutoval a z nudličky pri nose sa zmenil na zápal priedušiek. Návštevu lekára absolvujete s dieťaťom, pretože nemáte opateru, čo je pre dieťa z pohľadu počtu chorých, ktorí sa prechádzajú po nemocnici, dosť nebezpečné, napriek tomu to riskujete, pretože viete, že ďalšiu noc bez liekov neprežijete, lebo od poslednej noci je jasné, že toto nie je neškodný kašlíček. Dieťa po ceste k lekárovi prosíte, aby bolo dobré, aby chvíľu vydržalo sedieť, aby nevyrozprávalo pani doktorke, že už štyri dni v podstate nerobí nič iné, len čumí na tablet, pretože najprv to bola jediná páka, ako ho udržať v posteli, aby oddychovalo s liekmi, a keď bacil zmutoval a vletel na vás, stal sa z tabletu jediný hrdina, záchranca vášho života, pretože tá malá, inokedy nepotrebná vec teraz udrží dieťa v pokoji, bez toho, aby ste naň zvýšili hlas, vyhrážali sa čertom s veľkým vrecom, nahnevaným Ježiškom.. tablet má jednoducho tajnú moc, ktorú z času na čas radi využijete. Ale doktorka to vedieť nemusí. Dieťa vám všetko odkýve, veď je to váš parťák, váš kamoš, vaša krv!!! Jo, kušuj... U lekára pozdraví, usmeje sa... a spustí: Ráno budí mamičku, lebo má hlad a ocko už je v práci. Mamička ale vstávať nechce, hovorí, že za chvíľu. Aby doktorke náhodou niečo neušlo, za každú vetu dodá „vieš, pami doktoka?“. Potom pokračuje: vonku svieti slniečko a mamička stále spinká. Tak si vezme jogurt. On si chce obuť topánky a ísť von, ale mamička nechce (takže nevstávam, nedám mu jesť a von ho tiež neberiem). Potom preskočí k večeru a rozpráva, ako sa chce kúpať vo vani, ale mamička nechce, pritom jej predsa hovorí, že je špinavý!! A aby toho nebolo málo, keď vás lekár vyšetruje, dieťa sa hrá s drievkami do krku a pritom si hovorí, povie niečo ako - no, to nehovor pami doktoka... Takže výborne. Dostanete pol lekárne a štvrť čajovne k tomu, idete s dieťaťom, ktoré protestne vytrelo lekáreň svojím krásnym oblečením, pretože tam jednoducho bolo veľa ľudí, nie domov, do tepla a do pokoja na päť dní, ako odporučila tá úžasná, vzdelaná žena, ale do samoobsluhy, pretože aj chorí musíte toho miláčika, ktorý z vás urobil matku zrelú na sociálku, niečím nakŕmiť. Takže absolvujete nákup s deckom pevne zasadeným v košíku, keď tam tak pekne hádže a milo niečo rozpráva, prejde vás chuť ho tam pripútať a omylom zabudnúť.. Takže celkom hladko prejdete obchod, spravíte nákup, odstojíte rad a keď konečne prídete na rad, máte pocit, že máte správne dieťa, ale zlý košík.. Áno, deti rady nakupujú. Takže opustíte statočne odstáté poradie a vracia sa vám chuť dieťa pripútať a zabudnúť. No a vy sa vraciate a robíte si cvičné kolečko pri vracaní tovaru. Celú cestu dieťaťu opakujete niečo desne výchovné, že sa to nesmie a prečo (nepotrebujeme to a beda ti, ako to ešte raz urobíš, už sme mohli byť vonku!!). Za to, že ste na rozkošného anjelika nepríjemná, vás v záchvate zlosti zloží záchvat kašľa, pretože predsa máte byť doma a oddychovať!! Dorazíte domov, natlačíte dieťaťu hocičo dobré, aj keď nezjedlo obed, pretože potrebujete pokoj na varenie a uvaríte dve jedlá plus šalát a popritom stíhate pár domácich prác, ale len drobných, lebo čo si budeme hovoriť, ten kašeľ je fakt vyčerpávajúci. Našťastie máte výbornú kamarátku. Tá sa zhrozí nad vaším ortieľom od lekára a ponúkne pomoc, ktorú samozrejme odmietate, pretože nechcete nikoho využívať a v duchu si prajete, aby vás doslova donútila k tomu, že to vaše dieťa jednoducho chce a nenechá vás o tom rozhodovať, zápal priedušiek nie je virózka! A ona, pretože je boží, vám to dá fakt príkazom. Ale robíte hrdinku s tým, že sľúbite (keď vás tak núti), že ak vám bude zle, o pomoc si zavoláte. Už vo chvíli, keď to píšete, cítite, že vám je lepšie, hoci lieky by mali zabrať za dni, a ste rozhodnutá simulovať, len aby ste sa na pár hodín zbavila Dieťaťa a využila teda kamarátkinu ponuku. Samozrejme pod nátlakom, dobrovoľne sa detí nezbavujeme, načo reaguje upokojujúcou správou, že po obdržaní správy bude do hodinky u vás. (Čože? Hodina?? Pokojne ho k tebe pošlem taxíkom!!!) Ešte nemáte dovarené a pred vami stojí nahé dieťa, ktoré mimochodom o pol šiestej večer zaspalo a spalo skoro dve hodiny a vy ste si naivne mysleli, že bude spať do rána (mali ste sa poučiť z návštevy u lekára, dieťa s vami za jeden povraz jednoducho nepotiahne, naopak!!!), takže zaspí cca o polnoci, keď vy bežne už vstávate s prvým záchvatom kašľa a do rána zďaleka nie s posledným.. Kričí na vás, že ide jednoducho do vane, lebo je špinavý :D je nekompromisný. takže idete, vykúpete, prehovárate, aby niečo zjedlo, ono ho to hnevá, že nechce, nechutí, bolí bruško, má veľa práce, musí ísť čúrať... vzdáte to, odnesiete ho do postieľky a modlíte sa, aby už zaspalo, a pretože večer nejedlo, je vám už teraz jasné, že ráno sa to bude opakovať... mamiko štávaj, šiti šunyško, daj mi jidvo. Ja mám hlad. .... :D A v noci takto ležíte a prehrávate si ten deň a hovoríte si, aké máte šťastie, že toto môžete prežívať ♡ Silu všetkým maródom!