Môj príbeh
Hrozne veľká náhoda
Karty, karty, karty...

Stredajšie popoludnie, okolo 14. hodiny sa u nás poriadne rozpršalo. Na 15. hodinu mám ísť do škôlky po dcéru, ale stále leje, tak hovorím partnerovi, že mu malú nechám doma a ten kúsok rýchlo prebehnem. Ok, mladšiu mám nechať doma a on ma len poprosí, nech mu pri stánku vsadím Sportku. Je to po ceste, tak prečo nie :) Dôjdem ku stánku, poviem, čo chcem, maličký pultík, v jednej ruke mám dáždnik, druhou držím peňaženku, hľadám drobné, chcem odložiť tiket, s tým dáždnikom to ide fakt blbo a do toho ten lejak... skrátka rozopnutá peňaženka mi padá na zem a všetky karty mi vypadávajú (rôzne vernostné, a že ich tam mám požehnane!!!) tak zbieram, pomáha mi pani, čo tam práve prišla, mamka partnerovho kolegu z práce. Pozbierame, poďakujem jej a zvyšok cesty do škôlky nadávam ako špaček a slová, čo mi lietajú v hlave, sú na webe pre mamky a deti úplne nepublikovateľné :D S dcérou dorazíme domov, vyrozprávam to partnerovi, večer sa tomu už aj zasmejem. V Sportke máme výhru (ak by ma chcel niekto doťať, upozorňujem, že len piatu - celých 113 kč), tak na druhý deň ráno idem cestou zo škôlky vybrať výhru a fakt náhoda ako prasiatko. Z diaľky vidím pani, ako čosi zbiera, nesie to do stánku a keď tam prídem, pani má v ruke platobnú kartu od bankomatu a hovorí predavačke, že to vonku ležalo na tráve a je tam meno, Kateřina xxx, moje meno! Tak hneď hovorím, že je to moja, ako sa mi včera všetko vysypalo, musela som to prehliadnuť. Predavačka mi ju dá (pozná partnera, svokru, aj moju mamku, vie, že nie som podvodníčka a načo by mi bola cudzia karta bez pinu, že). No ale prišlo mi zle, tá najdôležitejšia karta, musela vypadnúť z inej priehradky a ja som si to nevšimla. Ako je možné, že tam vydržala nejakých 16 hodín, že ju nikto nezobral? Keby som prišla ráno ku stánku o 2 minúty skôr, tak neviem, že mi chýba... a keby som prišla o 5 minút neskôr, tak by ju možno predavačka nechala zablokovať, alebo by volala do banky a bolo by zbytočné lietanie... hlavne keď by som zistila, že ju nemám, tak by ma už možno ani nenapadlo, kde som ju stratila. Neviem si to vysvetliť, ale asi náhody fakt existujú ;)
Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú
Ďalšie z rubriky Zo života, ostatné
Celá rubrika
Ako sme v Afrike kŕmili gazely
S deťmi človek zažije rôzne dobrodružstvá, občas naozaj krásne a nečakané.
2 204× prečítané
Vidíte to slniečko za oknami? To je luxus, ja aj deti vstávame veľmi skoro, keď nám do okna zasvietia lúče. A hneď človek vstáva s dobrou náladou. Syn sa…
Je tu jar!
2 114× prečítané
Ako som už písala v príbehu o svadbe, ktorá takmer nebola, mám chorého manžela. Teraz to vyzeralo nádejne a mal nastúpiť do práce, čo sa aj stalo. Bohužiaľ…
Nikdy neviete, čo život prinesie ...
1 195× prečítané

Ako chápeme vedomie a vedomý život? Otvorený článok pre všetkých, čo to potrebujú
Možno sa snažíš pomôcť druhým a na svoju rodinu ti už nezostáva toľko času, možno sa snažíš byť…
4 667× prečítané
Táto vianočná príhoda sa stala pred piatimi rokmi, ale stále ju mám v živej pamäti. Nedá sa na ňu nemyslieť a keď sa blížia vianočné sviatky a Štedrý deň, už…
Trápne Vianoce
1 297× prečítané

Jedlo na Bali
Tj. kapitola sama pre seba
1 558× prečítané
Na PreMaminky.sk nájdete 640 príbehov.
