Šok a náhoda, ktorá sa nakoniec vysvetlila

Raz som bola v pokoji so synom doma a zrazu zazvonil zvonček. Dole sa ozval pán, že je z exekútorského úradu, tak som ho pustila. Hore mi oznámil, že ide za mnou (meno sedelo a priezvisko za slobodna). Ukázal mi preukaz, tak som ho v šoku pustila ďalej a bolo mi z toho fakt zle. Hovorím mu, že všetko platím a že mi nikdy nič neprišlo a on mi povedal, že síce platím, ale málo. Chcel odo mňa telefón a adresu. Povedala som mu, že telefón, ktorý on má uvedený, som nikdy nemala a na tej adrese som nikdy nebbýkala. On mi povedal, že bol v tej pôvodnej ulici a že ho poštárka navigovala, že bývam tu a že je rád, že ma konečne našiel. Chcel občiansky preukaz, tak idem po neho a hovorím, či sedí dátum narodenia. Pozrel sa do papierov a na občiansky preukaz a zistil, že nesedí. Tak mu hovorím, že to asi nebudem ja. On, že musí zavolať na úrad, kde je vraj bordel a že za to nemôže, ale ani sa neospravedlnil. No neprial by som Vám to zažiť :-( Našťastie išlo o omyl :-)