Prečo staviame betlehemy?

Samotný pôvod stavania betlehemov sa spája s príbehom Františka z Assisi, ktorý pred Vianocami r. 1223 postavil so svojimi prívržencami v malej lesnej jaskyni pri talianskom mestečku Greccio jednoduché jasle. Jasle vystlal slamou a vedľa nich postavil živé zvieratá – somára a vola. Pri týchto jasliach potom slúžil štedrovečernú bohoslužbu. Vedci sa hádajú, či to nebol skôr než prvý betlehem vzor pre neskoršie liturgické vianočné hry. Kedy a kde vznikol prvý betlehem, aký poznáme dnes, nemožno s určitosťou povedať.

Väčšinou sa však bádatelia zhodujú na tom, že ten prvý vytvoril r. 1291 sochár Arnolfo da Cambio, ktorý pracoval na zákazku pre chrám Santa Maria Maggiore v Ríme. Ako prvý zhotovil skupinku sôch vysokých 70 – 80 cm (Ježiško, Mária, Jozef, obe zvieratá a traja králi). Tento betlehem sa však nezachoval.

Zrejme prvým súkromným betlehemom bol súbor 116 figúr v majetku šľachtickej rodiny Piccolominiovcov z Aragónska. Ďalšie podobné jasle patrili princeznej Francesco de Medici. Betlehemy sa tak stali súčasťou panovníckych a šľachtických sídiel, avšak tu už chýbal ten Františkov ideál Kristovej chudoby – betlehem bol samé zlato a drahokam…

V českých krajinách je prvá zmienka o stavaní betlehemov z r. 1560, keď novozaložená obec Spoločnosti Ježišovej (rád jezuitov) v Prahe postavila na Vianoce prvé jasličky na území strednej Európy (severne od Dunaja). Nebola to však náhoda, že práve v Prahe bol postavený prvý betlehem. Nachádzame sa v období 16. – 17. storočia, teda protireformačnom období! Katolícka cirkev sa všemožne snažila, aby sa v tom čase silne reformované obyvateľstvo opäť obrátilo na katolícku vieru. Snažila sa pritiahnuť späť svoje stratené ovce hlavne vďaka emocionálnemu pôsobeniu. Betlehemy potom začali stavať aj ďalšie katolícke rády – františkáni, dominikáni, karmelitánky… Najväčší rozmach nastal v dobe barokovej. Vyrábali sa betlehemy v životných veľkostiach, či už namaľované na drevených doskách, alebo vyrezávané z dreva.

Vystavovanie betlehemov a aj predvádzanie vianočných hier zakázala v r. 1751 svojím dekrétom cisárovná Mária Terézia. Jej syn, Jozef II., tento zákaz vydal opäť o tridsaťjeden rokov neskôr. Zákaz sa tentoraz týkal aj súkromných domov, rušili sa kláštory aj pútnické miesta. Mnoho umelcov prišlo o prácu (cirkevné zákazky) a museli hľadať nové zákazky u súkromných osôb (hl. bohatých mešťanov). Jozefov zákaz sa dal horšie kontrolovať, preto sa stavanie jasličiek presunulo do domácností (aj do tých chudobnejších). Vyhnanie betlehemov z kostolov nemalo dlhé trvanie. Už v čase zákazu sa dekrét porušoval… Predovšetkým tento zákaz urýchlil vznik ľudovej tvorby betlehemov.

Pre nás je jednoduchý betlehem taký, ktorý má postavičku Ježiša, Márie, Jozefa a zvierat. Predtým však jednoduchý betlehem bol iba dieťa a dve zvieratá.

Naše ľudové betlehemárstvo (rozmach hl. 19. a 20. stor.) je charakteristické tým, že betlehemy sú rozprávkovo spracované, poetizované a v neposlednom rade majú dôkladne importované to vianočné tajomstvo do našich pomerov. Preto v tých českých betlehemoch možno nájsť veľmi veľa svetských detailov. Stretávame sa v nich nielen s pastiermi a darcami, ale predovšetkým so zástupcami rôznych remesiel a činností. Časté sú aj figúrky muzikantov (hlavne gajdošov) a takmer vždy chýba orientálna jeruzalemská kulisa. Dej je zasadený do českej dediny alebo malej dediny. Ľudovému betlehemárstvu sa darilo najviac v podhoriach a tam, kde bola obvyklá domáca výroba. Figúrky bývali menšie a menšie a už neboli len drevené, ale aj papierové, voskové, plátené, z pálenej hliny, cesta a pod.

Špecifické sú v našom betlehemárstve aj skriňové betlehemy – s figúrkami v zdobenej presklenej skrinke. S takýmito skriňovými betlehemami putovali koledníci okolo domácností a hrávali pred nimi vianočné hry.

Betlehemy by sa v domácnostiach mali stavať podľa tradície na konci adventného obdobia. V predvečer narodenia Ježiša sa potom do betlehema pridáva figúrka malého Krista. 6. januára sa zase pridajú k zástupu smerujúcemu do Betlehema figúrky troch kráľov. Betlehem sa upratuje na Hromnice 2. februára.

Predtým býval betlehem dominantou vianočnej výzdoby. Okolo neho sa aranžovali jedľové vetvičky a od Štedrého dňa sa pri nich zapaľovali sviečky. Pôvodne sa k betlehemu kládli štedrovečerné darčeky.

Zdroje:

pixabay.com (obrázky s licenciou na nekomerčné použitie)

http://www.krestanskevanoce.cz

https://cs.wikipedia.org

www.mjh.cz/

http://muzeum.sumava.net/muzeum_sumavy/text/data/historie_jeslicek.html