Ochranca

Veríte, že nás niekto ochraňuje? Ja áno. Chcela by som sa s vami podeliť o svoj zážitok. Bolo to pred šiestimi rokmi. Pracovala som v reštaurácii 4 km od domova. Často som zostávala v práci dlho do noci a domov chodila pešo. Ten večer som išla tiež. Chodila som popri ceste, na ktorej bol asi kilometrový úsek bez osvetlenia, samé kríky a opustené garáže. Keď som sa k tomu miestu priblížila, vybehol z tmy obrovský čierny pitbull. Hrozivo vrčal, ale akoby ma nevidel. Išiel predo mnou asi 5 metrov, nereagoval ani na moje volanie, len stále vrčal .. (psov sa nebojím) išiel so mnou už aj po osvetlenej dedine. Kúsok od nášho domu som sa už začala báť, nie o seba, ale mali sme na dvore nášho knírača, ktorý nemal ostatných psíkov veľmi v láske. V hlave mi už bežal hrozný scenár, ako sa do seba zahryznú. Ale mýlila som sa. Môj nočný spoločník ma odprevadil k domu, otočil sa, odbehol asi dvadsať metrov a pozeral sa, ako odomykám. Potom jednoducho utekal preč. Nikdy viac som ho nevidela. Dodnes sa pýtam, či to bola len náhoda? Alebo ma pred niekým alebo niečím chránil? Už sa to nikdy nedozviem... Ale nech to bolo akokoľvek, ďakujem za sprievod.