čo som rozdýchavala na Vianoce

začnem tým, že si myslím, že som veľmi tolerantný človek, ale v urč. chvíľach, príp. v danej situácii sa veľmi nervujem a zúrim..

ja som vedela, že každý rok 23.12. majú pánsku jazdu, chodí každý rok, každý rok to nejako dá.. Tento rok sa mu to vymklo spod kontroly.. ožral sa ako hovado.. a keďže spal a nemohol šoférovať, jednoducho za nami nedošiel k stromčeku. (nebili sme doma, ale u ocka). Deti to ani nejako nezaregistrovali, jednoducho to čakanie na Ježiška je silnejšie než riešiť, kde je ocko.. starší chlapec akurát skonštatoval, že je to pekný blb:D ale že mu darčeky ukáže na ďalší deň, keď by už mohol dôjsť... v tú chvíľu som fakt myslela, že ho zabijem.. ale jeho problém, on sa pripravil o to kúzlo detí.. ... no nič. Na druhý deň prišiel, také tie kecy ako sorry, prehnal som to atď.. a Vianoce pokračovali v pohode a v pokoji:D k babičke už s nami šiel, a celé sviatky ani chlast nechcel vidieť - nečudujem sa:D:D stihli sme medzi sviatkami aj lyžovať, aj korčuľovať a všetko.. ale v tej chvíli ma fakt nasr.l

no má šťastie, že som to rozdýchala... a dúfam, že sa poučil, a už si bude dávať bacha, ako každý rok...:o)