Niekto nás tam hore má veľmi rád

S otcom svojej dcéry sme sa dohodli, že spolu ešte s dcérkou zájdeme na nákup. Syna som dala do školy a sľúbila som, že ho popoludní vyzdvihnem a pôjdeme spolu na ortopédiu. Nakúpili sme, dali sme obed a išli sme domov, dcérka v aute zaspala a ja som zavrela oči na sekundu, keď tu zrazu rana a auto letí, vystreľujú airbagy a ja revem na otca svojej dcéry, čo robí. Do toho sa dcérka zobudila a začala šialene plakať, kričať a zrazu dopad a ticho....... otec mojej dcéry sa snažil z auta vyliezť, ale nepodarilo sa mu to, tak ani neviem, ako preliezol na miesto spolujazdca, a bol von a vyťahoval našu dcérku, ktorá revala ako tiger. Ja som sa nemohla dostať von a bolesť ruky a nohy bola tiež pekná. Zrazu niekto vytrhol dvere a ťahá ma von, pýta sa, ako mi je, a ja padám k zemi a trasiem sa a len sa obzerám, kde je moja dcérka a čo jej je. Okolo chodia autá a žiadne nezastavuje, len smetiari idúci okolo nás zastavili, pretože videli ten náraz, hneď pribehli a vyťahovali ma z auta. Hľadám telefón a volám záchranku, políciu a hasičov.... v tom všetkom ale vytáčam číslo 122 namiesto 112. Takže druhý pokus a snažím sa trasúcim hlasom vysvetliť, čo sa stalo, aj keď to sama poriadne neviem. Do toho ide k autu človek, ktorý začne hovoriť, prečo volám záchranku, že nám nič nie je. Jasné, že nám nič nie je, posielam ho do prd.... A chlapec-vinník jednoducho má doma, úbožiak, problémy, prehliadne mega značku STOP a pokojne to do nás narve. Takže mu len oznamujem, že ak bude čokoľvek dcére, nech si ma nepraje. Čakáme na záchranku, keď okolo ide auto, ktoré veľmi dobre poznám, a pribrzdí a fotí si to, čo zostalo z auta. Taký hyenizmus a ešte sa s cudzím nešťastím chváliť. Dúfam, že sa to tej dotyčnej raz vráti. Prichádza záchranka, hasiči berú mňa a dcéru do záchranky a ideme na húkačke do nemocnice. Otec mojej dcéry má porezanú ruku, ktorú mu hneď na mieste ošetrujú, a ja riešim, kto vyzdvihne syna zo školy. Takže volám ocinovi a jeho priateľke.... obaja začínajú konať a pomáhať. V nemocnici s dcérou na röntgen, sono, krívam, ale nemám čas riešiť seba, berú nás prednostne a hospitalizujú. Dcérke do ruky kanylu, keby sa čokoľvek dialo, aby bolo všetko rýchle. Odoberajú jej krv aj moč a robia ďalšie vyšetrenia. Ja stále neošetrená zháňam niekoho, kto by prišiel a postrážil dcérku, aby som si mohla ísť na chirurgiu na ošetrenie. Prichádza ocinova priateľka a ja som 3 hodiny po havárii konečne ošetrená. Ruka aj noha narazené, ale tá psychika, to je horšie. Večer prichádza môj ocino, jeho priateľka, môj syn a otec mojej dcéry s vecami.... Stále nemôžem uveriť tomu, čo sa vlastne stalo a ako to mohlo dopadnúť horšie, a vinník len povie, že má doma problémy, ale to, že nás mohol zabiť, to nerieši. Na druhý deň volá vinník a pýta sa, ako je na tom moja dcérka, a začína rozprávať, ako sa ráno zobudil a že ho bolí celé telo a čo ako, čo je mi do neho, keď on to zavinil... takže nahnevaná ho po telefóne posielam sprosto dosť ďaleko. Čakám na vizitu a výsledky, čo ďalej. Celý čas sa môj ocino a jeho priateľka postarali o všetko, o dcérku, o syna, o nás... jednoducho úžasné.

Púšťajú nás domov, dcérka sa vrátila späť do mojej postele, kde trávi noci, rozpráva o búračke, začala si hrýzť nechty, zo spánku plače, niekedy kričí..... takže som sa obrátila na odbornú pomoc, kde mi poradili veľa vecí, ktorými môžem dcére všetko uľahčiť, a odporúčaná nám je terapia.

Vinník sa dodnes nebol schopný ozvať alebo inak reagovať na túto situáciu, jazdí si ďalej a nemusí nič riešiť. Takže môžete jazdiť sebelepšie, ale pôjde jeden blbec, ktorý nepozná značky a môže urobiť viac škody než úžitku.

Keď som zistila, že dátum nehody bol len o týždeň skôr, než mala dcérka pred rokom záchvat, urobilo sa mi z toho zle... nad ňou stojí tisíc anjelov, ktorí ju chránia.