Našla som manželovi prácu a on si našiel milenku

Povaľač na krku

Už na strednej škole som viedla športový krúžok pre deti, a pretože ma to bavilo, rozhodla som sa, že sa stanem učiteľkou. Práca ma nesmierne bavila, popri vyučovaní na športovej škole som mala ešte hodiny aerobiku vo fitku. V tom čase som sa s prehľadom uživila sama – začala som dávať súkromné lekcie v posilňovni ľuďom, ktorí boli ochotní do seba investovať. Jedným z klientov bol aj Filip, amatérsky spevák. Zapôsobil na mňa ako zjavenie, bola som z neho jednoducho mimo.
Začali sme spolu chodiť a celkom nečakane som s ním otehotnela. A tu sa objavil prvý problém – ako nás uživí? Ešte študoval, mal len brigády, dokopy veľa peňazí domov nenosil. Nedalo sa nič robiť, živila som nás ja. Krátko po pôrode som ďalej predcvičovala a venovala sa klientom, a tak sme žili skromne, ale dalo sa to. Po troch rokoch prišlo ďalšie dieťa, teraz už plánované. Filip mal stále brigády, síce stálejšie, ale stále nič moc, takže som musela zase skoro začať pracovať.

Skvelý nápad

Myslela som si, že sa Filip časom spamätá. Stále som hľadala niečo, čo by ho naštartovalo, nakoplo, ale kým som sa spamätala a zastavila, zistila som, že sme spolu už 13 rokov – a nič. Občas ho niekde niekto zamestnal, ťahal napríklad debny na koncertoch, roznášal pivo v krčme, robil ochranku. Lenže doma bolo všetko na mne a viselo na mne aj bremeno zodpovednosti za rodinný rozpočet – väčšinu peňazí som nosila domov ja. Za tie roky som ho nútila robiť jazykové a rekvalifikačné kurzy, pod tlakom si aspoň urobil vodičák, aby som nemusela byť večne šoférom ja. Ale to bolo všetko. Dokonca som mu zúfalo zháňala prácu, akoby som bola jeho matka.
Nakoniec sa mi to podarilo cez známych a on mal po rokoch konečne slušné miesto. Z práce nebol veľmi nadšený, nechcelo sa mu vstávať a sedieť v kancelárii. Lenže po pár týždňoch sa tešiť začal a ja som bola šťastná. Filip sa vracal domov veselý, stále rozprával, aký má skvelý kolektív. Výplata bola skromná, ale istá, tak som si myslela, že sa možno spamätal. Ako som sa mýlila! Z práce sa zrazu vracal čoraz neskôr, začali sa kopiť služobné večierky a dokonca výjazdy na údajné školenie. Keď bol druhýkrát za sebou cez víkend preč, zašla som si s kamarátkou na kávu. S tou, ktorá mi pomohla prácu zohnať. Ako sme sa rozprávali, došlo mi, že by tam na tom školení mala byť tiež. „Na akom školení?“ No a mne sa rozsvietilo. Dobrali sme sa spolu k tomu, že ich zamestnávateľ školenia nerobí, a už vôbec nie cez víkend. A že posledný firemný večierok bol na Vianoce...

Pre dobrotu sama
V nedeľu večer som sa do Filipa pustila a on sa pokojne priznal. Že sa to vraj popri takej dokonalej žene, akou som ja, nedalo vydržať. Pripadala som si ako najväčšia hlupaňa – roky som všetko ťahala a živila ho, a toto mám za to! Keď som ho nahnevane vyhodila, ani neprotestoval. Odišiel s jedným kufrom. Asi som nemala byť taká schopná, lenže na druhej strane si neviem predstaviť, ako a z čoho by sme žili, keby tú zodpovednosť za peniaze mal muž s veľkým M. Síce charizmatický, ale úplne na nič.

(Príbeh je mojej kamarátky)