Mnohé matky sú „len“ doma a „nepracujú“

Moje výčitky z toho,
že som „len“ mama

Chcel by som vám porozprávať príbeh o tom, akým spôsobom zareagovala jedna matka na otázku „Pracujete?“ Ospravedlňujem sa tým z vás, ktorí ste to už počuli, ale tu je celý príbeh jej nezabudnuteľnej odpovede.

Maminka rozpráva: Na ten večer si pamätám veľmi dobre. Manžela pozvali na večeru a pozvanie platilo aj pre partnerku. Môjmu najstaršiemu synovi bolo trinásť, dcére tri a najmladší syn bol čerstvo narodené bábätko – a súdiac podľa môjho brucha, podstatná časť z neho bola ešte u mňa. V noci som nemohla spať a predstavovala som si ostatné ženy, ktoré tam budú.

Prvá nepríjemná udalosť sa zjavila v podobe milej dámy, ktorú som roky nevidela. Nemala v úmysle sa ma nijako dotknúť a jej otázka ma azda ani nemala zaskočiť, ale zaskočila: „Aké milé prekvapenie, kedy sa to narodí?“ - „Synovi je päť týždňov,“ povedala som. Zahanbila som sa, avšak 5 týždňov po pôrode naozaj nedokážem vyzerať ako modelka z časopisu.

Pracujete?
Áno, pracujem - viac než kedykoľvek predtým!

To ešte ale nebol najhorší moment; ten prišiel až počas samotnej večere. Sedela som oproti mladej, veľmi atraktívnej manažérke, ktorá sa ku mne po pár úvodných frázach nahla a spýtala sa: „Pracujete?“

Je obdivuhodné, ako rýchlo dokáže mozog fungovať. „Pracujem?“ premýšľala som. Uvedomovala som si, že všetky moje predchádzajúce zamestnania vyzerali jednoducho v porovnaní s úlohou zastávať materské povinnosti na plný úväzok; že vstávam skoro a chodím spať neskoro a že životy mojich troch detí sú na mne úplne závislé. Ale pracovala som? Zamumlala som: „Nie, som len mama – som doma s tromi malými deťmi.“

Ako zareagovať,
aby sme boli na svoju rolu matky hrdé?

O pár rokov neskôr som svoju skúsenosť zverila jednej staršej kamarátke a tá mi poradila: „Nabudúce, keď sa ťa niekto na niečo také opýta, tak povieš toto: …“

Nacvičovala som si to doma pred zrkadlom. Keď ma o päť mesiacov na to v preplnenej miestnosti s chlebíčkom v ruke oslovila akási úbožiačka otázkou „A čo vy, Karen, pracujete?“, odvetila som:

„Áno. Pracujem na projekte spoločenského rozvoja, momentálne s tromi vekovými skupinami.

• Prvými sú batoľatá a malé deti, na čo sú potrebné základné znalosti medicíny a detskej psychológie.
• Ďalej je to skupina dospievajúcich, tam musím priznať, že sa nedarí dosahovať také dobré výsledky.
• Posledná veková skupina ma zamestnáva po večeroch a cez víkendy, je to tridsaťdeväťročný muž vykazujúci všetky znaky krízy stredného veku, čo vyžaduje určitú erudíciu z odboru psychiatrie.
  
  Celkovo sa pri práci nezaobídem bez dobrého plánovania, akčného prístupu a zručností krízového manažmentu. Bývala som medzinárodne uznávanou modelkou, ale trochu som sa už nudila.“

Výzva pre spoločnosť

Jednou z najzávažnejších úloh, ktoré pred nami v súčasnej spoločnosti stoja, a ktorej by sa mali chopiť jednotlivci, médiá a predovšetkým štát, je vytvárať klímu, v ktorej je výchova detí vnímaná ako životne dôležité a vysoko významné povolanie. Výchovu detí je potrebné prestať degradovať, aby sa tie matky, ktoré sa rozhodnú pracovať len na čiastočný úväzok alebo úplne zostať s deťmi doma, nemuseli cítiť, akoby úplne prišli o rozum. Ako sa k tomu postavíme my?

Zdroj: http://www.vira.cz/Texty/Clanky/Jste-jen-doma-s-detmi-Neprisla-jste-o-rozum.html