Malikosť

Celý život mám prsia neprsia (okrem tehotenstva), na to sa dá zvyknúť (aspoň UŠETRÍM na oblečení, s dcérou môžeme vyberať v jednom oddelení, výhoda ušetreného času a môžem predstierať, že sme sestry - v prípade, že by som sa stala vdovou, je to viac než výhodné, len blázon by išiel na plastiku). Až sa dcéra presunie do dospelého a ja stále v detskom, bude to zábava, snáď budem mať čoskoro vnúčatá, alebo budem aspoň predstierať, že ich mám (myslím, že mi to pôjde veľmi dobre). Keďže som tehotná (vďaka Helenke za kopanec do rebier, vôbec ma to nebolelo, nabudúce sa poriadne rozpráhni), otázka veľkosti sa presunula nižšie, konkrétne teraz ľudí (väčšinou ženy) trápi veľkosť (skôr malikosť) môjho brucha. Brucho je výborná téma, o ktorej netehotné (najlepšie vychudnuté s bruchom snáď dovnútra) debatujú medzi sebou (tehotné sú totiž NEVIDITEĽNÉ, premýšľam, ako by sa dala táto novozískaná schopnosť využiť). Takže som podľa všetkého v kolónke malobruchatá, chudá a mala by som s tým niečo robiť (najlepšie vyrásť aj do výšky). Dala som si preto socialistický záväzok, že až do pôrodu sa budem ženám vyhýbať (okrem sestier u lekára, tam mi brucho chvália - dostanú čokoládu) a obklopím sa len mužmi, pretože oni si ani nevšimnú, že som tehotná (takéto prízemné veci ich úplne nechávajú v pokoji).