Lacná malá svadba ;o)

Svadbu sme začali s priateľom plánovať vo februári 2006, po deväťročnom vzťahu. Brali sme ju ako formalitu, pretože sme konzervatívni a chceli sme mať aj s plánovanými potomkami rovnaké priezviská.

Chceli sme si všetko hradiť sami, takže sme nechceli nič megalomanské, navyše manžel je introvert, takže nehrozila ani živá kapela a tanec so svokrou – o starosť menej ;o))

Zašli sme na úrad zistiť voľné dátumy na sobáše na miestnom zámku a hneď nám padol do oka dátum 9.9., čas bol voľný o 14 hod. Potom sme si zarezervovali miesto v reštaurácii, nahlásili sme dátum a približný počet ľudí, čo bolo 17 aj s nami. Objednaná polievka bola knedličková a potom nasledovala sviečková. Môj otec tvrdí, že doteraz, za tých 11 rokov nejedol lepšiu ;o)

Potom som sa v sprievode priateľa išla vybrať a zarezervovať šaty do požičovne v susednej dedine. Spočiatku sa mi žiadne šaty nepáčili, v tom čase som mala pred operáciou štítnej žľazy a z liekov a spomaľovania metabolizmu som mala slušnú nadváhu, ale nakoniec mi predsa len jedny sadli a bola som spokojná. Sranda bola, že som si ich ani nevyfotila a o pol roka pred svadbou som mala dosť depresie, ako vlastne vyzerajú a či mi naozaj pristali ;o)) Požičovňa ponúkala aj možnosť výberu a zhotovenia svadobných oznámení, čo sme uvítali a vybrali sme si z množstva šablón.

Potom prišiel na rad partner, pre zmenu som ho sprevádzala ja do C a A, kde si vybral oblek, košeľu a prvýkrát v živote aj kravatu. Potom sme išli do Vaňkovky zohnať nejaké biele lodičky a čierne poltopánky. Nechcela som žiadne veľké podpätky, tak bol výber dosť prácny a zdĺhavý a nakoniec som ani neriešila vysokú cenu a bola som rada, že konečne mám nejaké topánky. Keby som sa ešte niekedy vydávala, určite túto lodičkovú epizódu vynechám a vydám sa v teniskách, pretože lodičky sú síce pekné, ale vo finále nepohodlné a za tých 10 rokov som si ich obula asi 3x a keďže som sentimentálna, ešte mi ležia na dne skrine, keby som náhodou ešte niekedy išla na ples.

Manžel zarezervoval fotografku. Ja som bola v tom čase od rána do večera v práci a bohužiaľ až po svadbe som si hovorila, že sme si mali dať s výberom viac práce. Ale za tie love sme asi naozaj nemohli čakať nič iné ako nudnú ateliérovú klasiku. Pre spestrenie máme ale aj pár profesionálnych fotiek zo zámockých komnát.

Zostávali už len kvety a prstienky. Chcela som okrúhlu kyticu bielych ruží (nakoniec boli smotanové) a mamka a svokra tiež dostali malú kytičku. Ani neviem, kto objednal a dodal myrtu, ale svadobčania ju mali, to je hlavné ;o)

Prstienky sme vybrali v Brne v prvom zlatníctve na Českej. Obom nám padol do oka vzor trojfarebného zlata a nechali sme si tam vyryť naše mená a dátum svadby.

Rodine sme dátum oznámili až tak niekedy pred prázdninami. Moji rodičia si vzali na plecia objednanie, rozvoz a platbu koláčikov a torty.

Pred dňom D nasledovala krátka porada s kaderníčkou, čo vlastne na tých mojich krátkych vlasoch budeme tvoriť, a 9.9. ráno o 8. hodine som bola objednaná na strihanie a melír. Potom sa ma ujala vizážistka. Medzitým priateľ vyzdvihol kvety, obliekol sa, pripevnil mi závoj do vlasov a kamarát nás svojím autom odviezol tých 500 m na zámok. Tam nás už netrpezlivo očakávala rodina, známi a kolegovia.

Sobášiaci ma celkom sklamal, pretože bol vo svojej reči trochu skeptický k trvaniu nášho zväzku, pieseň v angličtine My way sme s priateľom vôbec nepoznali, asi to tak bolo lepšie, mať tam nejaký ohraný sladký hit v češtine, asi by som plakala ;o) Za svedka mi šla kolegyňa z práce, ktorú som poznala len druhý rok, a manželovi kamarát z detstva. Druhý manželov kamarát nás prekvapil pri východe zo zámku, keď nám zahral na gitare a zaspieval pieseň Ještě že tě lásko mám, to bolo veľmi milé, najmä vzhľadom na to, že to bol on, kto nás zoznámil.

Po obrade sme sa odfotili na zámku a v ateliéri. Potom presun do reštaurácie a o 19:30 hod. sme boli konečne sami doma. Chceli sme sa pôvodne pozerať na televíznu premiéru Pirátov z Karibiku, ale mali sme myseľ tak rozrušenú, že sme si akurát prečítali svadobné priania a spočítali peňažné dary. Náklady sa nám vrátili a ešte nám zostalo na nový televízor.