Veľmi krásna náhoda.

Keď sa syn narodil, nevydržal chvíľku bez nosenia. Vonku boli strašné mrazy a ja zatvorená v byte s chlapcom na ruke.. paráda... Rozhodla som sa teda, že zadovážim šatku. Bolo mi jedno aká, takže som na nete našla pani, ktorá bola najbližšie, a dohodla si odovzdanie ešte ten deň. Priateľ sa trochu hneval, že je to zase moja hurá akcia, ale naložil nás do auta a išli sme si po ňu. Cestou späť zastavil pri nákupnom centre, zložil kočík, aby som mohla ísť nakúpiť, a zrazu rup... Odlomilo sa koleso. Nebolo by to zasa až taký problém, keby som nemusela ísť na druhý deň k doktorke.. Nedalo sa nič robiť, chlap sa musel ospravedlniť z práce, odviezť nás autom a potom sa vrátil. Večer prišiel domov s poriadnym prekvapením... Kvôli tomu, že musel ísť po nás, sa zdržali s prácou, jeho šéf sa zákazníkom ospravedlnil a vysvetlil našu situáciu. Nielenže sa nehnevali, ale hneď ako sa vrátil, naložili mu do auta krásny kočík .. ..a tak si hovorím, keby som ten deň „nutne“ nepotrebovala šatku, kočík by sa mi rozbil až na druhý deň niekde na ceste, priateľ by neprišiel neskoro do práce....všetko to bola jedna veľká náhoda alebo nie?