Je ľúbo dobrú brazílsku kávu?

Syn je malý „feťák“, čuchá ku všetkému, čo podľa neho krásne vonia. Neviem po kom to má, všetci v rodine sme normálni, ja som len jedla omietku, doteraz milujem, keď je čerstvo nahodená omietka (mohla by som sa vyčuchať), a manžel zase miloval mydlo (toto mi pred svadbou zatajil), myslí si, že vo svojej záľube pokračuje (v každom nákupe má vždy aspoň jedno).
Manžel kúpil novú kávu, zrnkovú, melie doma (nielen na mlynčeku). A hneď na Danečka: poď si čuchnúť (on ho v jeho záľube podporuje) a nechceš dve zrnká na hranie? (práve mal zatmenie a ja asi tiež, že som ho nezastavila).
Tak si milý Daneček pekne hral, hral a potom tak posmrkával, potiahoval nosom. Ja stále zatmenie, podávam mu vreckovku, nech sa vysmrká, on na mňa tak pekne, láskavo (malo mi to docvaknúť, nestalo sa): „Mamička, ja mám to zrniečko v nose, vieš, ja som sa hral a zrazu je tam.“
Je tam a ako ho dostať von, aby mu potom z nosa netiekla káva, stačilo by potom priložiť len hrnček. Pinzeta malá, moja trpezlivosť malá, manžel doma, tak nech si s ním urobí výlet. (aj tak za to môže) Keby som vedela, že to nakoniec bude mať za odmenu, tak by som sa viac snažila.
V nemocnici manžela posielali od Pontia k Pilátovi (práve bol Mikuláš), až sa dostali k anjelskej trojici (doktorka, dve sestry, vekovo o dosť mladšie a krajšie ako ja – sakra), Daneček ich okúzlil, manžel sa kochal. Takže všetci spokojní, len som sa nedozvedela, kde zostalo to zrno (káva nebola práve lacná).
Včera začalo syna bolieť ucho.....